Súčasná minimálka je 520 eur, zamestnanci by ale od budúceho roka chceli aspoň 635 eur, podnikatelia navrhujú 552 eur. Šéf Smeru Robert Fico naznačil, že by bol rád, keby sa suma priblížila k 600 eurám. V hre je pritom ešte jeden spôsob, ako zvýšiť príjmy zamestnancov. Čo na to hovorí ekonóm?
Zvýšenie minimálky o 22 % z roka na rok. Toľko žiadajú zástupcovia zamestnancov, ktorí chcú od svojich chlebodarcov aspoň 635 eur mesačne. Svoju požiadavku zopakovali zástupcovia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) aj na rokovaní s vládnym Smerom. „Výsledky ekonomiky umožňujú rast minimálnej mzdy. Požiadavku sme opäť zopakovali. Máme záujem blížiť sa k odporúčaniam, aby dosahovala približne 60 % priemernej mzdy v krajine,“ uviedol prezident KOZ-u Marián Magdoško.
Zástupcovia zamestnávateľov upozorňujú, že sa v nasledujúcich mesiacoch zhorší ekonomická situácia na trhu práce. „Na konci roka alebo na začiatku roka dôjde k zníženiu objednávok, na čo my budeme reagovať znižovaním počtu zamestnancov,“ povedal Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľov.
Ak sa zamestnávatelia so zamestnancami čoskoro nedohodnú, zrejme tak ako po minulé roky rozhodne vláda. „Že to pôjde výrazne hore, to je jasné. Všetky predpoklady a podmienky na to sú. Ale či to bude 600 eur, alebo pod 600 eur, závisí od toho, ako sa dohodnú sociálni partneri. Keď nie, vstúpime do toho my,“ doplnil minister Ján Richter.
Ďalšie možnosti
Podľa šéfa iného združenia zamestnávateľov - Klubu 500 - Vladimíra Sotáka je zvyšovanie minimálky iba spôsobom, ako naplniť kasu štátu, a nie peňaženky ľudí. „Pri zvýšení minimálnej mzdy o 115 eur stúpnu celkové osobné náklady o 155 eur, z ktorých zamestnanec dostane 80 eur a štát získa 75 eur,“ upozorňuje Soták. Jeho slová potvrdil aj ekonóm.
„Vláda dlhodobo nezvýšila nezdaniteľnú časť základu dane a odvodovú odpočítateľnú položku. Naopak, jej časť ešte zrušila, čím pripravila tých najchudobnejších o desiatky miliónov ročne. Výsledkom toho je, že tí najchudobnejší platia čím ďalej vyššie dane,“ uviedol Róbert Chovanculiak z INESS a vymenúva rad vhodnejších opatrení: „Znížiť vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Zaviesť odpočítateľnú položku na sociálne odvody, čo zvýši čisté mzdy ľuďom s nízkymi mzdami a zároveň zníži mzdové náklady pre malých zamestnávateľov.“
Sú efektívnejšie riešenia
Peter Goliaš, ekonóm INEKO
Skokové zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré významne prevýši rast produktivity práce, môže ohroziť prácu mnohých ľudí najmä s nízkym príjmom. Nie každý zamestnávateľ si totiž môže dovoliť rapídne zvyšovať mzdy. Pocítili by to hlavne zaostalejšie regióny, kde je už dnes najvyššia nezamestnanosť.
Rozumné je zvyšovať minimálnu mzdu rovnomerne s rastom produktivity práce. Ak chce vláda pomôcť pracujúcim s nízkym príjom, efektívnejšie by bolo znížiť im odvody alebo zvýšiť daňový bonus či iné sociálne dávky.
