Vnútri sedia vzrušení astronauti Neil Armstrong († 82), Edwin Buzz Aldrin (89) a Michael Collins (88), ktorí sa chystajú na najväčší výlet v histórii ľudstva. Do štartu letu Apollo 11 zostáva pár desiatok sekúnd.
10, 9, 8, zážih motorov, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1, 0 všetky motory idú... Raketa sa odlepila od Zeme... Takto vyprevádzali vesmírnu misiu Apollo 11 za búrlivého potlesku kolegov 16. júla 1969 inžinieri v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride.
Veď dostať človeka na Mesiac a v poriadku ho dopraviť nazad na Zem, bola obrovská vec, o ktorej v máji 1961 verejne fantazíroval prezident John Fitzgerald Kennedy. V tom čase bol americký vesmírny program ešte len v plienkach a málokto veril, že sa to do konca desaťročia, ako si priala hlava Spojených štátov amerických, podarí.
História
Posádka na čele s veliteľom Neilom Armstrongom, pilotom lunárneho modulu Edwinom Buzzom Aldrinom a s pilotom veliteľského modulu Michaelom Collinsom vzlietla. „Cítil som sa ako vlak na zlej železničnej trati. Všetko sa triaslo, hádzalo nás rôznymi smermi. A bolo to hlasné, naozaj hlasné,“ spomínal neskôr na štart pre CBS Neil Armstrong.
Po necelých 12 minútach sa raketa s vesmírnou loďou dostala na našu obežnú dráhu. Najprv obkrúžili 1,5 x Zem, neskôr posádka úspešne prestavila loď tak, že s veliteľským modulom sa odpojila, otočila ho a pripojila k lunárnemu modulu. Apollu 11 už nič nestálo v ceste k neprebádanému Mesiacu. Viac ako 600 miliónov divákov na celom svete sledovalo pri televíznych obrazovkách tento historický let a s napätím čakalo, či sa Amerike vo vesmírnych pretekoch podarí poraziť Sovietsky zväz.
Let na náš prirodzený vesmírny satelit trval tri dni. Posádka sa o svoje pocity a zážitky počas letu podelila s divákmi pri televíznych obrazovkách v niekoľkých televíznych reportážach. Všetko išlo podľa plánu, no pre istotu letelo Apollo 11 k Mesiacu po dráhe voľného návratu, čo znamenalo, že v prípade zlyhania motora loď veľkým oblúkom preletí okolo Mesiaca a späť k Zemi sa vráti na ideálnom kurze pre vstup do atmosféry.
Buďme ticho
Astronautom sa naša planéta v maličkom okienku veliteľského modulu Columbia vzďaľovala čoraz viac. Približoval sa však 384-tisíc kilometrov vzdialený Mesiac. V tretí deň letu sa teda posádka začala pripravovať na usadenie na jeho obežnej dráhe. Večer 20. júla sa Armstrong a Aldrin premiestnili do lunárneho modulu Eagle (Orol). Skontrolovali systémy a do riadiaceho strediska v Houstone poslali dobrú správu: „Orol má krídla,“ hlásil Armstrong, keď sa odpojili od veliteľského modulu Columbia.
V ňom na zvyšných dvoch kolegov zostal čakať Mike Collins, ktorý mal za úlohu krúžiť na obežnej dráhe Mesiaca. Ešte predtým však lunárny modul vizuálne skontroloval a keďže bol z jeho pohľadu otočený o 180 °, vtipkoval: „Myslím, že máte veľmi pekný lietajúci stroj, Eagle, aj keď je hore nohami.“ Neil Armstrong mu z lunárneho modulu pohotovo odpovedal: „Neviem, kto je tu hore nohami,“ keďže z ich pohľadu bola hore nohami Columbia. Collins zohral dôležitú úlohu aj pri komunikácii, keď signál lunárneho modulu v riadiacom stredisku v Houstone vypadával alebo bol úplne hluchý, a tak kolegom zostupujúcim na Mesiac tlmočil pokyny zo Zeme.
Keď sa Armstrong vo výške približne 150 metrov nad povrchom Mesiaca pozrel z okienka, namiesto hladkej pláne videl pod sebou obrovské kamene, kde sa nedalo pristáť. „Náš autopilot nás navádzal do veľkého kráteru - asi ako štadión na americký futbal, s príkrymi svahmi a bol posiaty skalami veľkými ako auto. To nebolo práve miesto, kde by som chcel pristáť,“ spomínal neskôr Armstrong, ktorý prevzal manuálnu kontrolu riadenia a preletel cez kamenistú oblasť.
Nemal čas vysvetľovať svoje rozhodnutie Houstonu, musel konať, inak by sa misia mohla skončiť katastrofou. V riadiacom stredisku vytušili, že posádku nemajú vyrušovať zbytočnými otázkami. „Asi by sme teraz mali byť potichu,“ povedal do vysielacieho rádia kozmonaut a komunikátor Charlie Duke, ktorý sa v roku 1972 sám poprechádzal po Mesiaci.
Tak vonia Mesiac
Nohy lunárneho modulu sa dotkli Mesiaca v nedeľu 20. júla 1969 o 20:17:39 svetového času. Charlie Duke z Houstonu neisto povedal: „Vidíme, že ste dole, Eagle.“ Armstrong mu na to odpovedal volacím znakom, o ktorom vopred nikomu nepovedal: „Houston, tu je základňa Tranquility. Orol pristál!“ Hneď na to sa v Houstone ozval búrlivý potlesk a všetci si vydýchli. „Rozumiem, Tranquility. Vidíme vás na Zemi, kvôli vám tu veľa chlapov zmodrelo. Teraz znovu dýchame, vďaka!“ odpovedal nadšene Duke.
Po pristátí si na Mesiaci mali Aldrin s Armstrongom aspoň na päť hodín pospať. Obaja však boli veľmi vzrušení a usúdili, že by nezaspali, a tak sa začali pripravovať na výstup na povrch. 21. júla o 2:51 hod. v noci začal Armstrong pomaličky zostupovať po deväťstupienkovom rebríku. „Povrch vyzerá ako veľmi, veľmi jemne zrnitý, je skoro ako prach,“ opisoval prvé dojmy veliteľ misie. „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo,“ zaznela Armstrongova pamätná veta po tom, čo urobil na Mesiaci historicky prvý krok.
Spolu s Aldrinom na Mesiaci fotili, zbierali vzorky mesačného materiálu, merali... Práce in zabrali dve a pol hodiny a do modulu naložili 22 kg vzoriek. Na povrchu nechali vedecké prístroje, ako laserový odrážač na meranie presnej vzdialenosti Zeme od Mesiaca, ale aj plaketu s odkazom pozemšťanov. Astronauti potom v module pár hodín oddychovali a snažili sa zaspať. Bez prilieb dokonca ucítili aj zvláštny pach podobný vypálenému strelnému prachu – tak voňal Mesiac.
Hrdinovia
Na štart z Mesiaca mali iba jeden pokus. Ak by zlyhal motor, zostali by tam navždy. Na tento účel mal dokonca prezident Nixon pripravený smútočný prejav. „Osud to zariadil tak, že muži, ktorí navštívili Mesiac, aby ho v mieri skúmali, tam teraz budú odpočívať v pokoji. Títo odvážni muži, Neil Armstrong a Edwin Aldrin, vedia, že nie je žiadna nádej na ich záchranu. Ale tiež vedia, že svojou obeťou dali nádej celému ľudstvu,“ písalo sa v ňom.
O pár sekúnd nastal zážih vzletového motora a lunárny modul Eagle úspešne vzlietol a pripojil sa ku Columbii. Astronauti presunuli vzorky do veliteľského modulu, Eagle odpojili a nechali napospas osudu. NASA neskôr oznámila, že sa zrútil na neznáme miesto na Mesiaci.
Veliteľský modul Columbia pristál 24. júla 1969 o 16:50:35 svetového času do vĺn severného Pacifiku. Astronautov, ktorí boli ihneď po pristátí pre obavy z možného prenesenia mimozemského života umiestnení do karantény, obdivoval celý svet. Armstronga, Aldrina a Collinsa všade nadšene vítali, ako svetové celebrity. Tak sa končí príbeh o najväčšom výlete človeka v histórii ľudstva, ktorý si do dnešného dňa vyskúšalo 12 astronautov a všetko nasvedčuje tomu, že sa k nim v najbližšej päťročnici pridajú ďalší.
Michael Collins (88)
Narodil sa v roku 1930 v Taliansku. Bol plukovníkom letectva Spojených štátov, pracoval ako vojenský skúšobný pilot. V roku 1963 sa dostal do NASA a do vesmíru letel prvýkrát v roku 1966 v kozmickej lodi Gemini 10, potom v Apolle 11. V roku 1970 odišiel z NASA a pracoval ako námestník tajomníka na ministerstve zahraničných vecí, potom sa stal riaditeľom Národného leteckého a kozmického múzea. S manželkou Patriciou, ktorá zomrela pred piatimi rokmi, má tri deti. Žije v Severnej Karolíne.
Buzz Aldrin (89)
Narodil sa v roku 1930 v New Jersey. Počas kórejskej vojny slúžil ako stíhací pilot. Stal sa prvým astronautom s doktorandským titulom v astronautike. Po odchode z NASA pokračoval aj vo vedeckej práci, vyvinul špeciálnu trajektóriu pre kozmické lode, ktorá umožňuje cestovať k Marsu v kratšom čase a s použitím menej paliva. Je trikrát rozvedený a má tri deti. Dve z nich pred rokom zažaloval, že mu ukradli peniaze a hanobia jeho odkaz tým, že tvrdia, že má demenciu.
Neil Armstrong († 82)
Narodil sa v roku 1930 v Ohiu. Pred tým, než sa stal astronautom, slúžil ako pilot v americkom námorníctve, pričom bojoval v kórejskej vojne. S manželkou Janet mali tri deti, v roku 1962 mu zomrela dcérka na rakovinu. V roku 1969 sa stal prvým mužom na Mesiaci a napriek sláve sa vyhýbal svetlám reflektorov. Často hovorieval, že si nezaslúžil pozornosť celého sveta iba preto, že bol prvým mužom na Mesiaci. Zomrel 25. augusta 2012 na následky komplikácií po operácii srdca.
Vďaka výletom na Mesiac máme magnetickú rezonanciu
? Armstrong predniesol pamätnú vetu: „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“ Bola to naozaj taká veľká udalosť pre celý svet, alebo len pre USA? Čo to znamenalo napríklad pre Československo?
Bol to skutočne obrovský skok pre ľudstvo. Nešlo len o prestíž pre Spojené štáty americké. Mesačný program nám priniesol obrovské množstvo nových poznatkov a technológií, z ktorých ľudstvo čerpá dodnes. Boli by ste prekvapení, keď sa obzriete okolo seba vo svojej obývačke, kuchyni alebo v ordinácii u svojho lekára, koľko technológií pochádza práve z mesačného programu. Prispel aj k vynálezom suchých zipsov, GPS, dámskych vložiek, ale aj magnetickej rezonancie. Môžeme sa rovnako spýtať, aký malo pre ľudstvo prínos, keď Krištof Kolumbus objavil americkú pevninu. Oceán bol zdrojom objavov, inovácií, dobrodružstva, ekonomického profitu. Dnešným oceánom je vesmír. Z kozmického výskumu profituje celé ľudstvo, nielen jednotlivé krajiny.
? Posledným človekom, ktorý stál na povrchu Mesiaca, bol v apríli 1972 Eugene Cernan. USA ohlásili, že v roku 2024 chcú opäť poslať ľudí na Mesiac. Načo, keď sme tam už boli?
Môžeme dokonca povedať, že posledný človek, ktorý stál doposiaľ na Mesiaci, bol Čechoslovák. Eugen Cernan mal české a slovenské korene. Na povrchu Mesiaca mal so sebou aj československú vlajku, ktorú priniesol nazad a ktorú môžeme dnes obdivovať v astronomickom observatóriu v Ondřejově. Prezident Trump skutočne nedávno ohlásil plán vyslať na Mesiac ľudí do roku 2024. Podobných plánov tu bolo v minulosti viac, ale menili sa tak, ako sa menili americké administratívy. Smerovanie kozmického výskumu sa zmenilo a smutný fakt je ten, že od poslednej misie Apollo 17 v roku 1972 sa žiadny človek nedostal ďalej ako za nízku orbitu našej planéty. Dokonca Američania už od roku 2011 nemajú žiadny vlastný kozmický dopravný prostriedok pre ľudí a platia si za miesta v ruských Sojuzoch. Momentálne však NASA vyvíja obrovskú raketu a nové kozmické lode, no sú tu aj mnohé komerčné firmy ako SpaceX, ktoré plánujú už onedlho začať lietať na Mesiac a na Mars. Uvidíme, ako sa všetky tieto plány uskutočnia v praxi.
? Je Mesiac dôležitým prestupným miestom v ďalších vesmírnych objavoch či cestách?
Nedá sa povedať, že by to bola podmienka. Avšak bolo by to omnoho náročnejšie. Cesta na Mars a späť bude trvať približne dva roky. Ak chceme zistiť, ako túto cestu prežiť, naučíme sa to práve na Mesiaci, ktorý je od nás vzdialený tri dni. Veľké vesmírne agentúry plánujú stanicu na orbite okolo Mesiaca a trvalo obývané základne na povrchu. Ďalším dôležitým faktom je ten, že na Mesiaci sa nachádza voda, ktorú by bolo možné po úprave použiť ako palivo pre rakety. To by mohlo výrazne uľahčiť a zlacniť cesty do vzdialenejších končín našej slnečnej sústavy.
? Prezraďte nejakú pikošku, ktorá je verejnosti o výpravách na Mesiac málo známa.
Pre mňa osobne je neuveriteľný ten fakt, že v roku 1961, keď americký prezident Kennedy oznámil zámer do konca desaťročia pristáť na Mesiaci, tak do tej chvíle nedokázali Američania vyslať človeka ani na obežnú dráhu. Mali za sebou len jeden krátky pilotovaný vesmírny skok. A za také krátke obdobie sa im podarilo vybudovať celý vesmírny program, ktorý dopravil človeka na Mesiac, od nuly. Potom mi napadajú vtipné pikošky, ako si posádka Apollo 12 na povrchu Mesiaca vo svojich pokynoch našla stránky z Playboya, ktoré im tam dali kolegovia. Zaujímavosťou je, že počas celého mesačného programu letel na Mesiac len jeden jediný vedec, geológ Harrison Schmitt. Všetci ostatní boli bojoví piloti.
? A čo konšpiračné teórie, ktoré spochybňujú pristátia na Mesiaci? Aké sú kľúčové dôkazy, ktoré tieto teórie vyvracajú?
Všetko sú to hlúposti, ktoré vyplývajú z nedostatku základných poznatkov o vede a o technike. Ako najsilnejší dôkaz by som považoval už ten, že Sovietsky zväz tento úspech nikdy nespochybnil. Bolo im jasné, že tieto preteky prehrali a nikdy tento americký úspech nespochybnili. Takisto miesta pristátia a stopy astronautov boli už odfotené modernými sondami, napríklad aj sondou Lunar Reconnaissance Orbiter. A mohli by sme pokračovať. Najlepší dôkaz však poskytnú jedného dňa naše deti alebo vnuci, keď si raz budú chodiť na Mesiac fotiť selfie na miestach, kde kráčali prví ľudia.
Misia Apollo 11
- Nosná raketa: Saturn V
- Moduly: veliteľský modul Columbia, lunárny modul Eagle
- Hmotnosť celej lode: 43 866 kg
- Štart: 16. júla 1969, 13:32:00,63 svetového času
- Pristátie na Mesiaci: 20. júl 1969, 20:17:39 svetového času
- Miesto pristátia: More pokoja
- Dĺžka výstupu na Mesiaci: 2 hodiny, 31 minút, 40 sekúnd
- Čas strávený na povrchu: 21 hodín, 36 minút, 20 sekúnd
- Počet obehov Mesiaca: 30
- Pristátie na Zemi: 24. júl 1969, 16:50:35 svetového času, 500 km juhozápadne od Honolulu
- Trvanie misie: 8 dní, 3 hodiny, 18 minút, 35 sekúnd
