Okrem toho na nášho najbližšieho vesmírneho suseda zavítalo aj množstvo sond a zostalo tam veľa predmetov. Zaujímavé však je, že od polovice 70. rokov minulého storočia boli mesačné programy svetových veľmocí ukončené a od toho momentu sa žiadny človek nevydal ďalej ako na nízku obežnú dráhu. Toto sú významné mesačné míľniky.
Eugene Cernan
(* 1934 - † 2017)
- Výrobca: Boeing a General Motors
- Hmotnosť: 210 kg
- Dĺžka: 3,1 m
LUNA 2
bola ruská kozmická sonda a prvé umelé teleso, ktoré zasiahlo povrch Mesiaca. Dopadla do oblasti More dažďov 13. septembra 1959.
ČCHANG-E 3
prvá čínska kozmická sonda, ktorá v decembri 2013 mäkko pristála na mesačnom povrchu. Posledná jej predchodkyňa bola sovietska sonda Luna 24, ktorá na Mesiaci pristála v roku 1976.
LUNA 9
bola prvá kozmická sonda, ktorá mäkko pristála na Mesiaci. Na povrch dosadla 3. februára 1966 vo východnej oblasti Oceán búrok. Posielala kvalitné detailné snímky povrchu.
SURVEYOR 1
prvá americká sonda, ktorá úspešne pristála na Mesiaci 2. júna 1966 v oblasti Oceán búrok.
Vesmírna loď
Vesmírna loď Apollo sa vo všetkých prípadoch lunárnych letov skladala z troch základných častí: veliteľského, servisného a lunárneho modulu. Na Zem sa vracal vždy iba veliteľský modul.
Program Apollo (1961 - 1972)
APOLLO 1 - január 1967, trojčlenná posádka zahynula po vypuknutí požiaru počas predletového testu
APOLLO 7 - október 1968, skúšobný let na obežnej dráhe okolo Zeme
APOLLO 8 - december 1968, prvý let k Mesiacu, 10 obletov Mesiaca
APOLLO 9 - marec 1969, skúška lunárneho modulu a stretávania sa s materskou loďou na obežnej dráhe okolo Zeme
APOLLO 10 - máj 1969, 31 obletov Mesiaca, zostup mesačného modulu do výšky 16 km od povrchu Mesiaca
APOLLO 11 - júl 1969, prvé pristátie ľudí na Mesiaci, 2 hod. 16 min. práce na mesačnom povrchu v oblasti More Pokoja
APOLLO 12 - november 1969,
pristátie na Mesiaci, 2 x 4 h práce na mesačnom povrchu v oblasti Oceán búrok
APOLLO 13 - apríl 1970, oblet Mesiaca, pre výbuch v kyslíkovej nádrži návrat bez pristátia na Mesiaci
APOLLO 14 - január/ február 1971, 33 hod. pobytu na Mesiaci, 9 hod. na povrchu v oblasti krátera Fra Mauro
APOLLO 15 - júl /august 1971, vyše 18 hod. práce na mesačnom povrchu v oblasti Hadleyho brázdy, po prvý raz použitý mesačný automobil
APOLLO 16 - apríl 1972, 20 hod. práce na povrchu v oblasti pohoria Descartes
APOLLO 17 - december 1972, 22 hodín práce na povrchu pri kráteri Littrow v oblasti More Jasu. Posledný let Apolla k Mesiacu, jediná misia s profesionálnym geológom
Raketa Saturn V
Výška: 111 m
Priemer: 10 m
Vzletová hmotnosť: 3 038 500 kg
Počet stupňov: 3
Nosnosť (nízka obežná dráha): 118 000 kg
Nosnosť (lunárna orbita): 47 000 kg
Počet štartov: 12
Úspešné štarty: 11
Prvý štart: 9. november 1967
Posledný štart: 6. december 1972
12 astronautov, ktorí kráčali po mesiaci
Títo muži ako jediní videli východ Zeme či odvrátenú stranu Mesiaca
Apollo 11
Neil Armstrong, Buzz Aldrin
Apollo 12
Charles Conrad, Allan Bean
Apollo 14
Allan Shepard, Edgar Mitchell
Apollo 15
David Scott, James Irwin
Apollo 16
John Young, Charles Duke
Apollo 17
Eugene Cernan, Harrison Schmitt
7 mesačných zaujímavostí
1. Veliteľ misie Apollo 14 Alan Shepard si ako prvý človek na povrchu Mesiaca zahral golf. Odpálil dve loptičky, ktoré odleteli do vzdialenosti asi 200 až 400 metrov.
2. Buzz Aldrin musel po návrate vyplniť cestovný výkaz. NASA mu uhradila 33 dolárov.
3. Hoci boli plánované ešte tri ďalšie lety, program bol ukončený v decembri 1972 letom Apolla 17.
4. Prvýkrát a dosiaľ posledný raz sa na povrch Mesiaca dostal profesionálny vedec - geológ Harrison Schmitt počas poslednej misie Apollo 17.
5. Schmittovi spôsoboval mesačný prach alergiu.
6. Od programu Apollo sa žiadny človek nevydal do vesmíru ďalej ako na nízku obežnú dráhu.
7. Môžete si kúpiť pozemok na Mesiaci. Asi 40 árov v oblasti More jasu stojí na internete približne 28 eur.
Náklady na program Apollo: 22,6 miliardy eur
