Miestne morské druhy miznú a ich miesto zaujala útočná ropušnica. Doby, kedy sa vynáral s hojným úlovkom ježoviek, homárov alebo parmíc sú preč. Teraz považuje za šťastie, keď chytí pár ostriežov, píše agentúra Reuters. Hojne je iba ropušníc: ide o dravú rybu s jedovatými tŕňmi, ktorej domovom je Červené more a Tichomorie. Požiera menšie rybky, kôrovce a dokonca aj členov vlastného druhu.
Podľa ochrancov životného prostredia sa ropušnice zabývali v Stredozemnom mori, keď sa v roku 2015 rozšíril a prehĺbil Suezský prieplav, spájajúci Červené a Stredozemné more, a keď sa vplyvom klimatických zmien začala otepľovať voda v Stredomorí. Ropušnice sa teda začali udomácňovať severnejšie, než mali vo zvyku. Rýchly rast ich počtu vyvoláva tiež širšie obavy o ohrozenie koralových útesov a rybej populácie vôbec.
Americký Národný úrad pre oceány a ovzdušie (NOAA) upozornil, že populácia ropušnice dramaticky rastie už 15 rokov. Jednou z príčin je aj to, že sa ľudia zbavujú nechcených rýb zo svojich akvárií a hádžu ich do mora. Ropušnice ohrozujú koralové útesy v Atlantickom oceáne, Mexickom zálive aj v Karibiku.
"Toto more nie je to more, v ktorom sme rástli. Mnohokrát vyplávame a domov sa vrátime s prázdnymi rukami. Nenalovíme dosť ani na to, aby to pokrylo náklady na naftu," sťažuje sa Júnis. Ropušnice boli prvýkrát v Stredozemnom mori spozorované v roku 1991 a potom znovu až roku 2012, pri libanonskom pobreží. Od roku 2015 sa ale táto ryba podľa morského biológa Jasona Halla-Spencera v oblasti nepretržite rozmnožuje.
Júnisov kolega Atallah Siblíní je harpunár. Ropušnice si prvýkrát všimol pred tromi rokmi, ale vtedy boli zriedkavé. "Teraz je ich na jedinom mieste 30 aj 50. Naháňajú strach ostatným rybám vrátane ostriežov, na ktorých my sme závislí. Jedia všetko. Je to ako genocída," tvrdí Siblíní.
Libanonskí ochrancovia prírody si myslí, že o tom, či sa rybári uživia a či morský ekosystém túto inváziu prežije, rozhodne, či ľudia prídu na chuť mäsu ropušnice. Šírenie týchto rýb je novou záťažou pre libanonský morský ekosystém oslabený nadmerným rybolovom, ktorý trvá desiatky rokov, znečistením a urbanizáciou pobrežia.
"Ropušnice veľa konzumujú a množia sa po celý rok, takže môžu ľahko ekologickú rovnováhu narušiť," usudzuje ekologička Džíná Taldžová. "Našťastie je to ale tiež jeden z najchutnejších druhov rýb," dodáva. Taldžová začala presadzovať ropušnice ako pochúťku a vo svojej kampani vysvetľuje, že sa mäso ropušnice podobá ostriežovmu.
Založila mimovládny Zápisník oceánu, ktorý vláda uznáva, avšak nefinancuje. Finančne je organizácia závislá na daroch. "Náš najväčší problém je to, že verejnosť o mori nič nevie. Ako ich môžeme chrániť, keď netušíme, čo vlastne máme?" povedala. Ropušnica kladie ikry každé štyri dni, takže ročne môže naklásť až dva milióny vajíčok. Podľa Halla-Spencera je tento rok východ Stredozemného mora v oblasti Grécka, Turecka, Izraela a Cypru týmito ikrami zamorený a na Cypre už začali výlov.
Riešením z dlhodobého hľadiska je podľa tohto odborníka vybudovanie uzáveru, ktorý zabráni prúdeniu veľmi slanej vody zo Suezského kanálu, čo ukončí presun jednotlivých druhov z Červeného mora do Stredozemného. Aj on ale vie, že zatiaľ je najlepším riešením ropušnice loviť a tiež "sa tešiť z faktu, že sú veľmi chutné".
