Hrdinom tejto udalosti sa stal astronaut Neil Armstrong († 82), ktorý 21. júla 1969 o 02:56 svetového času vkročil na Mesiac. On sám sa tohto krásneho výročia nedožil, no jeho zvyšných dvoch kolegov Buzza Aldrina (89) a Michaella Collinsa (88) prijal v Bielom dome prezident Donald Trump (73). Zaujímalo ho, čo si myslia smerovaní o vesmírneho programu.
Po Armstrongovi, Aldrinovi a Collinsovi si Mesiac zblízka pozrelo ešte ďalších 9 astronautov. Tým posledným, ktorý sa prešiel po mesačnom povrchu, bol v roku 1972 americký astronaut česko-slovenského pôvodu Eugene Cernan († 82). Odvtedy nikto. Škrt cez rozpočet urobila dobre rozbehnutému americkému vesmírnemu programu okrem iného aj finančne náročná vojna vo Vietname. „Smerovanie kozmického výskumu sa zmenilo a smutný fakt je ten, že od poslednej misie Apollo 17 v roku 1972 sa žiadny človek nedostal ďalej ako za nízku obežnú dráhu našej planéty. Dokonca Američania už od roku 2011 nemajú žiadny vlastný kozmický dopravný prostriedok pre ľudí a platia si za miesta v ruských Sojuzoch,“ hovorí Jakub Kapuš, spoluzakladateľ Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.
Prezident George W. Bush plánoval lety Američanov na Mesiac obnoviť, ale jeho nástupca Barack Obama z finančných dôvodov tento zámer škrtol a skôr sa chcel zamerať na let k Marsu. „Viem, že niektorí z vás sa chcú vrátiť na Mesiac, ako to bolo predtým plánované. Ale celkom otvorene si musíme povedať: Už sme tam boli... Vo vesmíre je toho oveľa viac, čo musíme preskúmať a spoznať,“ povedal Obama v roku 2010. Jeho plán mnohí odborníci kritizovali, pretože nesúhlasili s tvrdením, že na Mesiaci už veľa nového neobjavíme.
Ideme naspäť!
Prezident Donald Trump však oprášil plány NASA, keď v marci cez svojho viceprezidenta Mika Pencea vyhlásil, že do piatich rokov dostanú Američanov späť na Mesiac. „Je čas na ďalší veľký skok,“ povedal Pence vo svojom prejave, odkazujúc tak na slávny Armstrongov citát. „Týmto veľkým skokom je návrat amerických astronautov na Mesiac počas nasledujúcich piatich rokov, za akúkoľvek cenu.“ Na Mesiaci by Američania mali vybudovať trvalú základňu, ktorá bude slúžiť ako prvý krok k dobýjaniu Marsu a letom do hlbokého vesmíru.
Taký je plán odborníkov, lenže ako je známe, prezident Trump je silným podprovateľom myšlienky dostať Američanov na Mars priamo, bez zastávky na Mesiaci. „NASA by nemala hovoriť o tom, že pôjdeme na Mesiac... Mali by sa zamerať na oveľa väčšie veci, ktoré robíme vrátane Marsu, obrany a vedy,“ napísal na Twitteri.
Pri príležitosti 50. výročia dobytia Mesiaca prijal v piatok prezident Trump vo svojej Oválnej pracovni v Bielom dome astronautov Apollo 11 Buzza Aldrina a Michaela Collinsa aj s rodinami. Zosnulého Neila Armstronga zastupovali jeho synovia. „Zajtra je veľký deň. Bude to 50 rokov po tom, čo sme na Mesiaci umiestnili krásnu americkú vlajku,“ povedal na úvod Trump. Rozprávali sa najmä o snahe USA obnoviť lety do vesmíru a súčasnom stave NASA. „V skutočnosti som posledných 10 až 15 rokov trochu sklamaný,“ vyhlásili o stave vesmírneho programu USA Aldrin a pokračoval, že NASA stále nemá funkčnú kozmickú loď, ktorá by mohla ísť na Mesiac alebo na obežnú dráhu Zeme. Prezident mu cez správcu NASA Jima Bridenstina prisľúbil, že „na tom pracujú“.
So starými vesmírnymi harcovníkmi okrem iného rozoberal aj to, či sa počas cesty na Mars musí ľudstvo zastavovať na Mesiaci. „Hovoria, že ak chcete ísť na Mars, musíte najprv zastaviť na Mesiaci. Je nejaká možnosť, že môžeme ísť priamo na Mars?“ opýtal sa prezident Bridenstina. Ten prezidentovi vysvetlil, prečo hrá Mesiac v snahe dostať sa na Mars takú veľkú úlohu, no táto odpoveď Trumpa neuspokojila. Obrátil sa teda na astronautov misie Apollo 11 a opýtal sa ich na to isté. „Priamo na Mars,“ odpovedal Collins. „Zdá sa, že teda budeme letieť priamo na Mars. Kto o tom vie viac ako títo ľudia?“ povedal Trump. Uvidíme teda, či USA skutočne pošlú v roku 2024 ľudí na Mesiac a či radšej niekedy v blízkej budúcnosti priamo na Mars. Všetko závisí aj od toho, kto sa na budúci rok dostane do prezidentského kresla.
Apollo 11
Nosná raketa: Saturn V
Moduly: veliteľský modul
Columbia, lunárny modul Eagle
Hmotnosť celej lode: 43 866 kg
Štart: 16. júla 1969, 13:32:00,63 hod. svetového času
Pristátie na Mesiaci: 20. júl 1969, 20:17:39 hod. svetového času
Miesto pristátia: More pokoja
Dĺžka výstupu na Mesiaci: 2 hodiny, 31 minút, 40 sekúnd
Pristátie na Zemi: 24. júl 1969, 16:50:35 hod. svetového času, 500 km juhozápadne od Honolulu
Trvanie misie: 8 dní, 3 hodiny, 18 minút, 35 sekúnd
12 mesačných mužov
Dohromady sa po povrchnu Mesiaca prešlo týchto 12 astronautov:
Apollo 11- júl 1969, prvé pristátie ľudí na Mesiaci
Neil Armstrong († 82), Buzz Aldrin (89)
Apollo 12- november 1969
Charles Conrad († 69), Alan Bean († 86)
Apollo 14- január/ február 1971
Alan Shepard († 74), Edgar Mitchell († 85)
Apollo 15- júl /august 1971
David Scott (87), James Irwin († 61)
Apollo 16- apríl 1972
John Young († 87), Charles Duke (83)
Apollo 17- december 1972
Eugene Cernan († 82), Harrison Schmitt (84)
Náklady na program Apollo: 22,6 mld. eur
