Vyplýva to z prognóz, ktoré v pondelok zverejnili ukrajinské médiá po zrátaní približne 44 percent odovzdaných hlasov.
Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej by mala mať Zelenského strana Sluha národa v novej 450-člennej Najvyššej rade absolútnu väčšinu kresiel.
Podľa AFP ani jedna ukrajinská strana ešte nedosiahla v postsovietskej ére taký dobrý výsledok, ako sa to podarilo Zelenského strane v nedeľňajších voľbách.
Prezidentova strana podľa pondelkových prognóz získala približne 42 percent odovzdaných hlasov. Zvíťazila tak s výrazným náskokom pred svojím najsilnejším súperom, proruskou Opozičnou platformou - Za život, ktorú podporilo len niečo vyše 12 percent voličov.
O tom, že Zelenského Sluha národa zrejme získa absolútnu väčšinu kresiel, rozhodli výsledky z jednomandátových volebných obvodov. Prezidentovi spojenci totiž pravdepodobne zvíťazili v minimálne 115 zo 199 obvodov, píše agentúra AP.
Približne polovica kresiel v ukrajinskom parlamente sa obsadzuje podľa straníckych kandidátok, zatiaľ čo o druhej časti sa rozhoduje v jednomandátových volebných obvodoch.
V novej Najvyššej rade by malo celkovo zasadnúť päť politických strán, ktoré prekonali päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti. Zelenskyj naznačil, že má záujem o spoluprácu s ďalšou novou silou na ukrajinskej politickej scéne, stranou Hlas, na čele ktorej stojí rocková hviezda Sviatoslav Vakarčuk. Tá by sa mal dostať do parlamentu s približne 6,4-percentnou podporou.
V novej Najvyššej rade by mali byť aj poslanci strany Európska solidarita exprezidenta Petra Porošenka (zisk 8,7 percenta) a strany Vlasť expremiérky Julije Tymošenkovej (8,1 percenta), informovala agentúra Unian. Podľa nej má Zelenskyj šancu zostaviť vládu bez toho, aby potreboval koaličného partnera.
V parlamente by mali poslanci prezidentovej strany podľa agentúry Unian obsadiť 227 kresiel: 121 z nich na základe straníckych kandidátok a 106 na základe výsledkov volieb v jednomandátových obvodoch. Na samostatné zostavenie vlády potrebuje Zelenskyj najmenej 225 kresiel.
Zelenskyj (41) sa ujal prezidentskej funkcie 20. mája. Jeho hlavnými prioritami sú ukončenie vojny na východe Ukrajiny a boj proti korupcii.