Všetko sa zmenilo vlani v júni, keď išiel Vladimír na svojej dodávke do Francúzska. Do cieľa nedorazil - v Nemecku mu cestu skrížil kamión. Nasledoval náraz, ktorý prežil len zázrakom a s pomocou tamojších lekárov, ktorí ho ratovali v hodine dvanástej. Problémy však pre rodinu nastali po prevoze na Slovensko...
Vladimír s dodávkou vozil tovar na Slovensku aj v zahraničí a vždy bol zodpovedný vodič. Po havárii z minulého roka však prišiel o prácu, o zdravie a takmer aj o život. „Na diaľnici v Nemecku, v blízkosti mesta Sinsheim zastavil predo mnou kamión. Išiel som rýchlosťou 80 km/h, nemal som šancu sa mu vyhnúť, v druhom pruhu išli autá, a tak som do neho narazil,“ spomína na osudnú chvíľu Vladimír. Valérii sa v sekunde zrútil svet, neváhala však a utekala za svojou láskou. „Keď sme prišli do Mannheimu na univerzitnú kliniku a videla som manžela, skoro som odpadla. Bol celý opuchnutý,“ spomína s plačom.
Hrozila amputácia
Vladimírova šanca na prežitie bola malá. „Manžel bol v umelom spánku 4 mesiace. Pravidelne som aj s rodinou za ním jazdila. Rozprávala som mu krásne veci o nás, aby vedel, že sme s ním. Keď som ho videla takého zdrôtovaného s hadičkami po celom tele, ani som nemala potuchy, čo bude ďalej,“ hovorí Valéria s tým, že jej muž mal nespočetné množstvo zlomenín. „Nohy, panvu, chrbticu, mal aj porušenú miechu. Museli mu vybrať bedrový kĺb, mal prepichnuté pľúca z oboch strán, prasknutú lebku a krvácanie do mozgu,“ vyratúva desivé zranenia.
Vladimír bojoval ako lev, a keď si už rodina myslela, že z najhoršieho je von, prišla ďalšia rana. „Dostal veľmi vážnu sepsu. Z nemocnice mi zavolali, že manželovi musia odrezať obe nohy, aby prežil,“ plače Valéria. Našťastie sa infekciu podarilo zastaviť. Po roku v nemeckej nemocnici rozhodli, že sa vráti na Slovensko.
Bez práce a peňazí
Vladimír mal ležať na rehabilitačnom oddelení, no podľa manželky ho nikde nechceli, a tak bol na doliečovacom oddelení. „Všetky nemocnice sme obvolali, no márne, nakoniec musel ísť do Partizánskeho. Nikoho nezaujímalo, že potrebuje špeciálnu starostlivosť. Veď on dokáže hýbať len rukami, aj to je zázrak. Od pol hrudníka dolu si nič necíti, je ochrnutý. Nemáme bezbariérový byt, pomôcky, ktoré by potreboval,“ opisuje Valéria. Kedysi statný chlap je dnes odkázaný na starostlivosť blízkych.
Aby toho nebolo málo, maródka sa mu po vyše roku zo zákona skončila, v zahraničí, žiaľ, poistený nebol. „Sme na tom veľmi zle, manžel nedostáva ani cent,“ vraví Valéria, ktorá je na maródke, aby všetko po mužovom prepustení domov povybavovala. Tá je aj jediným príjmom rodiny. „Budem musieť nechať prácu, veď kto sa o neho postará,“ dodáva nešťastná žena, ktorá sa odmieta vzdať a plánuje si vybaviť opatrovateľský príspevok, aby láske svojho života pomáhala.
