Pre všetkých, ktorí neváhali a prišli na večerné predstavenie študentov umeleckého konzervatória sídliaceho v Bratislave na Tolstého 11, čakalo nevšedné prekvapenie. Po prvý raz v opernom prevedení na Topoľčianskom hrade predstavili príbeh lásky mladých ľudí v opere Erindo, ktorú zložil Johann Sigismund Kusser a v roku 1693 žala úspech na doskách opery v Hamburgu.
Predstavenie, ktoré režíroval topoľčiansky rodák Mgr. Art Roman Bajzík, bolo pokusom rozozvučať klasickou hudbou zrekonštruované hradné nádvorie. Tým sa počas opery niesli zvuky čembala, trúbky, hoboja, fagota, huslí či violončela. Pod taktovkou Daniela Simandla zahral aj komorný orechester Classica a nadšení diváci odmenili každú áriu a výstup hlasným potleskom. Zábery hradu, ktorý vzali do parády najmä šikovní študenti, nájdete aj v našej galérii.
Príbeh o láske sa viaže aj k Topoľčianskemu hradu
Aj k samotným Topoľčanom sa viaže príbeh o láske. Hradnému pánovi sa narodila krásna dcéra Ľudmila, ktorá nemala núdzu o pytačov. Jej srdce patrilo chudobnému zemanovi Jankovi. Prišla však vojna, a tak mladík musel narukovať. Medzitým sa na hrade zjavil jednoruký pán Tematínu. Dievčine narozprával, že o ruku prišiel v boji, no v skutočnosti mu ju za trest odsekli. Bažil po jej kráse a bohatstve. Aby ju získal, rozhodol sa zamieňať listy zaľúbencov. V jednom z nich sa písalo, že Janko padol v boji, čo Ľudmilu tak vzalo, až jej puklo srdce. Zanedlho sa však zeman vrátil a keď sa dozvedel, prečo jeho drahá zomrela, poslal pánovi z Tematína list. V ňom sa písalo, že zomrel majiteľ Topoľčianskeho hradu a že mu všetko odkázal. Na prekvapenie šľachtica, keď zistil, že dediť nebude. Janko otcovi Ľudmily vyjavil, že pán Tematína menil listy, a preto jeho dcéra zomrela. Napokon šľachtica zabili. Janko však nedokázal žiť vo svojej domovine, kde mu všetko pripomínalo Ľudmilu. Ako pusovník sa vybral do sveta, no nikdy na ňu nezabudol.
