Sympatický umelec si medzi dvomi liečebnými procedúrami našiel čas aj pre Nový Čas Nedeľa. Zhovárali sme sa pri dobrej káve neďaleko sochy známeho piešťanského barlolámača, ktorý má len o rok viac ako obľúbený herec.
Vaša generácia, to bola liaheň hereckých osobností, legiend. Vyrastajú nám medzi mladými hercami budúce legendy?
Často sa stretávam s tým, že mi ľudia povedia: ‚Vy ste boli skvelí herci, dnes to nestojí za nič.‘ Vtedy im odpoviem, že nemajú pravdu. Aj medzi mladými hercami je mnoho výnimočných osobností. Sú medzi nimi mnohí, na ktorých sa rád dívam a možno by som sa od nich aj niečo naučil, keby som mal tú šancu. Celkom určite sú už dnes legendami moji dvaja študenti – Zdenka Studenková (65) a Jožo Vajda (63). Páči sa mi, ako sa vypracoval Tomáš Maštalír (41), z tých mladších zas Juraj Bača (31). Nie veľmi obdivujem tých akože komikov, hercov, ktorí robia kvázi zábavné relácie.
S kým zo starších kolegov si rozumiete herecky aj ľudsky?
Partnersky sme si na pľaci rozumeli s Evičkou Rysovou (86), s ktorou sme päť rokov nakrúcali Búrlivé víno. Rád som hral s Olinkou Zöllnerovou (83), ale to bolo dávno, pradávno.
Necítite sa osamelo, keď sa už takmer nestretávate s bývalými kolegami?
Čo už má človek robiť? Osamelý som sa však nikdy necítil. Spoločnosť mi robili psíkovia, mal som ich štyroch. Sú pochovaní na záhradke, mám tam celý psí cintorín. Teraz si požičiavam od staršej dcéry jazvečicu Leušku. Z času na čas sa stretnem s Ľubom Romanom (75), minule mi blahoželal k meninám Ferko Kovár (72).
