So slimákmi sa človek obyčajne stretne v záhrade, gurmáni zas nedajú dopustiť na pečenú slimačiu delikatesu. V jednom z bratislavských bytov však majú tieto mäkkýše výsostné miesto. Študentka Sára sa o svojich slimačích miláčikov stará ako o drahocenný poklad. Koniec-koncov, niektoré druhy slimákov z jej chovu sú skutočne vzácne exempláre.
Lozia po písacom stole, špacírujú sa jej po rukách a ako sme sa dozvedeli, Sárina mama sa odvážila priložiť si jedného dokonca na tvár! „Existuje totiž bulharská kozmetika, ktorá obsahuje výťažky zo slizu presne toho druhu slimáka, ktorého mám doma,“ smeje sa Sára a jej mama Bianka nám ako dôkaz ukáže krém na tvár. „Moji rodičia nie sú nejakí veľkí fanúšikovia zvierat, takže nehrozilo mať psa alebo mačku. Celá rodina sme totiž alergici. Pred dvomi rokmi sa mi podarilo presvedčiť ich, že by som mohla mať rybičku v malom akváriu. Lenže potom som chcela mať ďalšie zvieratko,“ rozpráva Sára o tom, ako sa z nej stala chovateľka slimákov. „Keďže často cestujeme, malo to byť zvieratko, o ktoré sa netreba dennodenne starať. Rodičia napokon súhlasili pod podmienkou, nech nešteká, nesmrdí, nech ho netreba chodiť venčiť a nech nie je nebezpečné. Kamarátka mi rozprávala o slimákoch. Zaujalo ma to a pred rokom som si zadovážila prvé slimáky.“
Momentálne Sára chová v niekoľkých plastových škatuliach asi 15 slimákov. „Ešte by som mala dostať dvoch, ale potom končím, lebo mama povedala, že ma vysťahuje, ak ich budem mať viac,“ smeje sa mladá chovateľka, ktorá má vo svojej zbierke slimáky až z afrického Konga. „Objednala som si ich cez internet od českého chovateľa, ktorý je, myslím si, najväčším chovateľom slimákov na svete. Sú odchytené v prírode, ostatné sú jedince z chovov,“ vysvetľuje Sára. Svojim slimákom dáva aj mená, a to nie hocijaké! „Väčšinou sú to mená podľa bohov z mytológie alebo podľa knižných postáv. Títo veľkí sú napríklad Magnus a Loki,“ ukáže na 120-gramové slimáky s 13-centimetrovou ulitou. Zaujíma nás, či je chov slimákov lacná záležitosť alebo špás.
„Najdrahší slimák, ktorého mám, stojí 50 eur. Momentálne mám dvadsať mláďat, ale predávať ich budem, až keď budú mať okolo 2 cm. Je to jediný druh z rodu achatín (Lissachatina iredalei), ktorý neznáša vajíčka, ale rodí živé mláďatká. Bežné druhy nájdete na internete aj zadarmo. Ľudia ich ponúkajú, lebo slimáky mávajú znášky aj okolo 200 – 300 vajec, a to aj trikrát do roka. Slimák je totiž obojpohlavný. Keď sa spária, každý z nich má tristo mláďat. V prírode prežíva minimum z nich, asi len 5 % znášky,“ objasňuje mladá chovateľka.
Rady sa hrajú
Sára vyberie dvoch slimákov z debničky a položí si ich na navlhčené predlaktie. „Vyberám ich každý deň. Nemali by sa brať do suchých rúk, lebo ich to vysušuje. Slimáky sa dajú pohladkať po tele. Keď pracujem na počítači, zvyknem si ich dať na ruku alebo len tak na stôl a pozerám sa na ne. Je to veľmi upokojujúce. Nemám to potvrdené, ale čítala som, že slimáky môžu byť vhodné pre deti s poruchami správania ako napríklad ADHD. Môže ich to ukľudniť, zaujať,“ myslí si Sára a dodá, že starostlivosť o slimáky nie je náročná a zvládne to aj dieťa.
„Stačí im box so špeciálnou hlinou – s lignocelom. Je to sterilný kokosový substrát. Živia sa zeleninou, prípadne ovocím a musia mať prístup k vápniku. Najčastejšie sa používa sépiová kosť, ktorú obhrýzajú a z toho si stavajú ulitu. Slimáky majú veľmi silný čuch (cítia na 45cm) a hmat, ale inak sú hluché a takmer slepé.“ Zaujíma nás, ako dlho dokážu slimáky byť bez jedla. „Dokážu prežiť aj tri mesiace tak, že sa zaviečkujú. Zostanú akoby v určitom type hibernácie, zalezení v ulite. Z vápnika si vytvoria ochrannú vrstvu – viečko, ktoré ich chráni pred vysušením. Robia to najmä vtedy, keď majú nevhodné podmienky, napríklad je vysušený substrát alebo majú nedostatok jedla.“Slimáky neje
Sára vraví, že veľmi málo sa vie o tom, ako sa liečia slimačie choroby. Slimáky môžu napríklad napadnúť mušky alebo červíky, ak im napríklad donesiete mach z prírody, prípadne sa môžu ukrývať v potrave.
„Väčšinou to môže ublížiť mláďatkám, väčšie slimáky nie sú až také náchylné na choroby. Občas sa môže stať, že sa otrávia jedlom alebo uhynú z vyčerpania. Potom sú to genetické vady, napríklad keď zle rastie ulita. Vtedy je vhodné slimáka zamraziť, čo je považované za najhumánnejšiu smrť,“ prekvapuje študentka hotelovej akadémie. Pre svoje hobby si ju spolužiaci na jednej z hodín doslova vychutnali.
„Keď sme sa na teórii varenia učili prípravu slimákov, doberali si ma. Vraj, ak im nedám opísať úlohu, prídu mi domov zjesť slimáky. Našťastie to bola len teória, reálne sme ich nepripravovali. Ale dokážem to brať s humorom. Kým niekto nesiaha na moje slimáky, tak to beriem v pohode,“ usmeje sa a pohladí jedného z nich po ulite. Ako väčšina chovateľov, aj Sára má jeden chovateľský sen. „Chcela by som mať slimáka zo Srí Lanky – Oligospira waltoni. Je vzácny, má len jedno vajíčko za znášku. Dožíva sa 20 až 25 rokov, pričom bežné slimáky len asi 7 rokov. Páči sa mi predstava, že by som s ním mohla byť tak dlho,“ prezradí na záver.