Zatiaľ však nenašiel nikoho, kto by vyše storočný rodinný biznis po ňom prebral... Pamätám si, ako nám ako malým deťom pri naháňačke v záhrade babka hovorievala: Len dajte pozor na trpaslíčka. Ak by sme malého, už značne vyblednutého pána s bielou bradou a so špicatou čapicou vtedy rozbili, už by nás azda nikdy nepustila hrať sa tam. Preto sme okolo trpaslíka chodili ako po špičkách. Veru, ľudia ich mali radi, dokonca medzi susedmi prebiehala nevyslovená súťaž, čí strážca záhradky je krajší, prípadne kto ich má viac. Možno ste si práve povedali, že je to gýč a patrí presne tam, kde bol v móde - do čias socializmu. Budete sa čudovať, ale po trpaslíkoch, najmä tých hlinených, je stále dopyt. Vie to aj ich hlavný výrobca Reinhard Griebel (68).
Trpasličí koniec?
V srdci Durínskych lesov, v samotnom strede Nemecka, nájdete malebnú dedinku Gräfenroda. Možno by inak nebola ani ničím zaujímavá, ak by vyše 3 500 tunajších obyvateľov svätosväte netvrdilo, že práve ich obec je rodiskom slávnych záhradných trpaslíkov. Práve tu v roku 1874 vznikla firma Philippa Griebela, ktorá začala vyrábať tieto postavičky. Remeslo po ňom prebral jeho syn, po ňom jeho syn, až sa do výroby hlinených trpaslíkov pustil aj Reinhard Griebel. Ten už je dnes starý pán a tesne pred sedemdesiatkou sa chystá zavesiť pekné zamestnanie na klinec, lenže zatiaľ nenašiel nikoho, kto by výrobu po ňom prebral.
„Sú tu dve možnosti, buď budem robiť do storočnice, alebo sa záhradní trpaslíci začnú množiť sami od seba,“ zažartoval pre ABC News majster remesla a dodal, že možno na tento účel začnú vyrábať ženy trpaslíčky a odvetvie bude zachránené. „Tretia možnosť je nájsť pokračovateľa, a to by ma, samozrejme, potešilo najviac.“
Griebelovci založili aj múzeum záhradných trpaslíkov, ktoré sa stalo vyhľadávanou atrakciou pre turistov. Nahliadnuť môžete aj priamo do výrobne. „Tu v Durínskom lese, v dedinke Gräfenroda je výroba záhradných trpaslíkov z hliny tradíciou,“ hovorí výrobca. Jeho rodinná firma počas najväčšej popularity koncom 90. rokov minulého storočia zamestnávala vyše 60 ľudí. Dnes pracujú iba v trojici, no podľa Reinharda malí, bradatí mužíci nikdy nevyjdú z módy, pretože sú nadčasoví. „Naši trpaslíci sú stále populárni. Nehádajú sa, nesťažujú si a vyzerajú veľmi farebne. Okrem toho sú obľúbení, pretože ide o tradičný a originálny výrobok z Nemecka,“ vysvetľuje muž, ktorý sa nebojí konkurencie ani záplavy trhu lacnými čínskymi trpaslíkmi. Jeho najväčším strachom zostáva, kto po ňom preberie jeho milovanú firmičku...
Kde sa vzali?
Pôvod týchto bytostí malého vzrastu nájdeme v mýtoch, povestiach a v rozprávkach starogermánskych kmeňov. Väčšinou išlo o negatívnych a zlo konajúcich záškodníkov. Pozitívny obraz a najmä popularitu týmto stvoreniam doprial Walt Disney. Jeho rozprávka Snehulienka a sedem trpaslíkov z roku 1937 navždy zmenila vnímanie trpaslíkov a dnes si pod týmto slovom väčšina z nás predstaví práve Vedka, Šťastka, Hapčího, Spachtoša, Dudroša, Plaška či Kýblika. Trpaslíci sú často stotožňovaní či zamieňaní s bytosťami ako škriatkovia či piadimužíci. Nejde však o to isté, no časom sa charakteristiky týchto bytostí zmiešali do jednej. V slovanskej kultúre sú trpaslíci vnímaní najmä ako permoníci z baní.
Permoníci
