V plameňoch sa k dnešnému dňu podľa úradov ocitlo 3,2 milióna hektárov lesných porastov, hlavne v nedostupných oblastiach Jakutska, Krasnojarského kraja a Irkutskej oblasti, kde ich úrady ponechávajú horieť, ak neohrozujú ľudí. Na Sibíri zúria lesné požiare každý rok, tento rok ale dosiahli výnimočných rozmerov a budia obavy ekológov z dlhodobých vplyvov vrátane rýchlejšieho topenia arktického ľadu, upozornila agentúra AFP.
Požiare vyvolané búrkami bez dažďov a šírené silnými vetrami za tridsaťstupňových horúčav už týždne produkujú štipľavý dym, ktorý medzitým prenikol aj do vzdialených miest, ako je Tomsk na západnej Sibíri a Jekaterinburg na Urale. Zaznamenaný bol aj v Tatarstane v Povolží. "Ten dym je hrozný! Dusím sa, mám závraty," povedala televízii penzistka Rajsa Brovkinová, ktorá skončila v nemocnici v Novosibirsku potom, čo omdlela na ulici. V nedeľu dym z lesných požiarov prenikol do susedného Kazachstanu, kde v niekoľkých mestách, vrátane hlavného mesta Nur-Sultan, meteorológovia namerali "znečistenie prekračujúce normu". "Situácia s lesnými požiarmi na východe Ruska už dávno prestala byť miestnym problémom a stala sa celoštátnou ekologickou katastrofou," varovala ruská pobočka mimovládnej organizácie na ochranu prírody Greenpeace.
Tento rok podľa nej zhorelo už 12 miliónov hektárov lesných porastov, čo spôsobilo značné emisie oxidu uhličitého. Vedci rozšírili snímku amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ukazujúcu, že požiare v Rusku dosiahli také rozmery, že dym z nich možno vidieť z vesmíru. Mraky dymu zasahujú až do Arktídy. "Vplyv požiarov na klímu je veľmi dôležitý," varuje Grigorij Kuksin z ruskej pobočky Greenpeace. Dym, sadze a popol podľa neho urýchľujú topenie arktického ľadu a permafrostu, teda vrstvy večne zamrznutej pôdy. Požiare tiež uvoľňujú plyny, ktoré samy o sebe zosilňujú globálne otepľovanie.
Už viac ako 400 000 ľudí sa podpísalo pod petíciu žiadajúcu ruské úrady o väčšie nasadenie v boji proti lesným požiarom. Väčšina z nich zúri v tzv. kontrolovaných zónach, kde zákon povoľuje plamene nehasiť, ak by náklady na hasenie boli vyššie ako spôsobené škody. "Musíme zasiahnuť s maximálnou silou hneď od začiatku. Šetriť nie je ekonomické," zdôrazňuje Kuksin. Miestne úrady naopak tvrdia, že náklady na hasenie by boli desaťnásobné oproti možným škodám.
Kvôli lesným požiarom úrady v pondelok podľa agentúry Interfax vyhlásili stav núdze v celom Krasnojarskom kraji a Irkutskej oblasti a čiastočne i v Burjatsku. Ministerstvo pre mimoriadne situácie súčasne sľúbilo zväčšiť sily a prostriedky na hasenie požiarov, ku ktorých zvládnutiu nestačia doterajšie prostriedky. Prvý námestník ministra Alexander Čuprijan súčasne ubezpečil, že plamene neohrozujú ľudské obydlia.
