Aktívnu hráčsku kariéru ukončil napriek tomu, že o jeho služby bol záujem. Mal ponuku z českého Jablonca a mohol si obliekať taktiež dres petržalského tímu. Namiesto toho zamieril na pozíciu asistenta kouča Jozefa Dojčana a svoje rozhodnutie zatiaľ neľutuje.
"Stačilo mi dvanásť minút na ihrisku a pochopil som, že to už nedám. Mám už 37 rokov a nie je to sranda. Vek a čas sa nedajú oklamať," povedal rodák z Dunajskej Stredy novinárom na utorňajšom brífingu krátko po tréningu bratislavského mužstva.
"Rozhodol som sa tak a ťažko sa to zmení. Jedny dvere sa za mnou zatvorili a som rád, že som dostal priestor na pozícii trénera. Nie je to ľahké, ak roky robíte stále to isté a potom to musíte zmeniť. Je to náročné predovšetkým na psychiku," vysvetlil Ďurica, ktorý sa postupne zžíva so svojou novou rolou. "Každý si myslí, že postaviť sa pred hráčov je sranda, ale nie je to jednoduché. Dôležité je mať školu a ovládať teóriu. Potrebujem sa učiť a chcem začať od nuly," pokračoval.
Účastník MS 2010 a ME 2016 pôsobil v minulej sezóne v českej Dukle Praha a práve z tamojšej najvyššej súťaže dostal v lete najatraktívnejšiu ponuku na predĺženie hráčskej kariéry. Spočiatku na ňu prikývol, neskôr rozhodnutie zmenil. "Mal som možnosť ísť do Jablonca. Ponuka bola zaujímavá. V prvej chvíli som povedal áno, ale po dvoch dňoch som si uvedomil, že im zo športového hľadiska neviem pomôcť. Hrajú v predkole Európskej ligy aj v domácej súťaži, majú iba jedného čistokrvného stopéra, čiže by to stálo na nás dvoch. Povedal som si, že by to bolo na mňa veľa a ťažko by som to zvládol," vysvetlil.
Ďuricovi ponúkali hráčsku zmluvu aj v Petržalke, no ani v tomto prípade niekdajší stopér nesúhlasil a nenapodobnil Juraja Pirosku, ktorý je kapitánom tímu aj asistentom trénera. "Dostal som ponuku, aby som odohral ešte nejakú sezónu. Odradila ma však umelá tráva, telo je unavené. Ukončenie kariéry by som len zbytočne posúval ďalej," hovoril 91-násobný reprezentant Slovenska, ktorý sa vydáva na trénerskú dráhu opatrne. "Prišiel som sa do Petržalky rozkukať, či ma to vôbec bude napĺňať. Je to nová skúsenosť, po dvoch mesiacoch bez futbalu mi to chýbalo. Chcem získať UEFA Pro licenciu, možno nastúpim v januári alebo potom o dva roky neskôr."
Ako aktívny hráč pôsobil Ďurica pod vedením viacerých slovenských aj zahraničných trénerských osobností. Ktorými z nich by sa chcel inšpirovať v pozícii kouča? "Najlepšie spomienky mám na trénerov Vladimíra Weissa, Jána Kozáka alebo Slavena Biliča v Lokomotive Moskva. Všetkých spájalo to, že boli dobrí po ľudskej stránke. Rozprávali sa s hráčmi o tom, čo sa deje a mali aj dobré tréningy. Preto by som chcel byť najmä dobrý psychológ," dodal Ďurica, ktorý si v minulosti vyskúšal pôsobenie v ruskej, tureckej, nemeckej, českej aj slovenskej najvyššej súťaži.
