Tretí deň po narodení ju prevážali do inej nemocnice, pričom došlo k nehode sanitky s osobným autom a Emku museli oživovať. Ako sa malej bojovníčke darí?
Vaša dcérka sa narodila predčasne. Nasvedčovalo niečo tomu, že sa vypýta na svet skôr?
Maminka strávila niekoľko horúcich mesiacov v nemocnici na rizikovom tehotenstve, a to samozrejme naznačovalo možnosť predčasného pôrodu.
Vraj vám lekári už v 4. mesiaci dali informáciu, že neprežije...
Lekári na príjme a na urgentoch sú určite skvelí odborníci na mechanické opravy, no na základe našich skúseností niektorí nie sú práve najlepší psychológovia. Myslím si, že by mohli viac upokojiť pacientov a budúcich rodičov, myslieť pozitívne. A neposlať pacientov, ktorí za nimi prídu s neštandardným priebehom tehotenstva, domov s tým, že je to abort (potrat). V komunikácii zabúdajú na fakt, že kým oni hovoria častokrát sucho, pragmaticky a necitlivo v práci, pre rodičov je to téma života a smrti, na toto by mohli brať ohľad. Nevadí, učíme sa všetci.
Ako ste na to zareagovali?
Rozhodli sme sa hľadať niekoho, kto našu situáciu bude vnímať ako my, že v maminke rastie zdravé bábätko a to, že nemá ideálne podmienky na vývin pre nedostatočné množstvo plodovej vody, ešte neznamená, že sme oňho prišli. Našli sme vďaka googlu pána doktora Farianca, ktorý sa zaoberá opravou trhliny v plodovom vaku a on bol našou iskričkou nádeje. Vďaka nemu sa Emka narodila.
Hovorí sa, že síce navonok muži vyzerajú silnejší, ale žena zvládne oveľa viac...
Ja neviem, neporovnávame si sily a vnímam to tak, že každý chvíľku ťahá pílku. Podľa mňa psychická sila sa ukáže v situáciách, ktoré sa nás snažia položiť na lopatky a vy sa nedáte, vzdorujete, hľadáte riešenia, myslíte na dobré konce, podporujete sa navzájom ako pár. Myslím si, že sme silný pár. A verím, že sme a budeme silná zdravá 5-členná rodina.
Nevnímam to tak, že som mal doteraz dôvod plakať. Emka je na svete, pomaličky napreduje, chce tu byť a o tom niet pochýb. Má dve zdravé sestričky, ktoré sa na ňu doma tešia. My robíme to, čo je v našich silách, lekári tiež. Čiže ja sa teším z toho, ako pomaly prosperuje, teším sa na to, keď budeme môcť byť všetci spolu.
Emka sa v prvých dňoch života stala obeťou dopravnej nehody, keď ju museli oživovať. Aké boli prvé hodiny po nehode?
Ten šok sa nedá opísať, bola to bezmocnosť v tej chvíli, keď som dvihol telefón. Ale bolo potrebné zmobilizovať sa a ísť jej pomôcť. Leteli sme za ňou do nemocnice, boli sme pri nej, hovorili sme na ňu, dotýkali sa jej, dávali sme jej našou prítomnosťou energiu a silu, aby všetko zvládla. A ona to zvládla.
Jej štart do života vôbec nebol ľahký. Už dvakrát si vybojovala život. Ako tento fakt vnímate vy?
Tak, že tu chce byť. Dokazuje to každý deň. Preto ak vám niekedy niekto (lekár) povie, že je niečo nezvratné alebo sa to nedá vyriešiť v súlade s udržaním života, hľadajte si inú cestu. Vy ste pánom svojho života a ochrancovia životov svojich detí a nikto iný o tom nemôže rozhodnúť. Verte v dobrý koniec, nedajte sa odradiť od svojich pozitívnych myšlienok. Nájdite si iného lekára, odborníka, ktorý podporí vaše myslenie a urobí všetko pre to, aby sa to podarilo.
Ako často chodíte za Emkou?
Obaja chodíme každý deň, ráno vozíme mliečko do nemocnice a popoludní smieme ísť za Emkou na oddelenie a byť pri nej. Vždy sa za ňou veľmi tešíme, svojou silou nám dáva veľa naspäť. Samozrejme, jej stav veľmi kolísal a niekedy nás lekári privítali bez úsmevu, ale zvládli sme to a neprestávame veriť, že všetko dobre dopadne. Čítame jej z knižky detských rozprávok, kŕmime ju mliečkom, držíme ju za ruku, za hlavičku a ona reaguje rôzne. Niekedy sa upokojí, niekedy sa viac pohybuje, inokedy spinká a to je pre ňu najdôležitejšie.
Aké to je pre rodiča prvýkrát uvidieť malinký zázrak, ktorý vlastne teraz potrebuje len pomoc lekárov? Máte strach?
Nezamýšľam sa nad tým, aké to je. Snažím sa vnímať prítomnosť. Tešiť sa na ňu, byť pri nej v dobrej nálade a pomáhať jej. Môj pohľad na strach je jasný. Pre mňa je to len zbytočná emócia, ktorá predlžuje utrpenie z niečoho, čo vôbec nemusí nastať, a tým sa aj riadim.
Vidíte už za ten čas, čo sa narodila, nejaké pokroky?
Pomaly toleruje viac a viac mliečka, jemne priberá, rastie. Vyvíja sa. Aj dýchanie sa jej pomaličky trénuje a zlepšuje.
Aké sú prognózy lekárov?
Nebavíme sa o prognózach, veríme, že v čase jej plánovaného pôrodu v októbri už bude s nami doma.
Vraj na sociálnych sieťach dostávate správy plné podpory od rodičov, ktorí majú doma tiež predčasne narodené deti...
Je skvelé vedieť, že v tom nie sme jediní, a že tie patálie od pôrodu do zhruba jedného dvoch rokov života dieťatka končia zdravým synčekom či dcérenkou a pomáha nám vidieť, že aj iní ľudia boli v tejto situácii a vďaka spoločnej sile to zvládli. Odpovedám im s pokorou a vďakou za podporu. Vyhľadávame si informácie o predčasniatkach a snažíme sa celej situácii rozumieť.
Čo by ste poradili rodičom, ktorí majú doma predčasniatko?
Aby sa spájali. Na facebooku sú rôzne skupiny ľudí s podobnými osudmi, tam sa dajú hľadať odpovede. Pôrodnice majú aj svoje webové stránky, kde sú zozbierané dôležité informácie. Treba sa na to pýtať sestier, hľadať na webe.
Máte už doma na príchod Emky všetko pripravené?
Samozrejme, postupne v správnom čase bude mať všetko, čo potrebuje.