Ide o tradičný odev žien v niektorých moslimských krajinách, zahaľujúceho celú postavu od hlavy až po päty a len so sieťkovým otvorom na oči. Informovala o tom agentúra DPA.
Zákaz nosenia odevu zahaľujúceho tvár na verejných priestranstvách sa od štvrtka uplatňuje na školách a univerzitách, ako aj v nemocniciach, vo vládnych budovách a v prostriedkoch verejnej dopravy (autobusoch a vlakoch).
Ministerstvo vnútra nabáda miestne úrady a príslušné orgány, aby na uplatňovanie zákona dohliadali.
Každú osobu, ktorá bude mať v uvedených priestoroch zahalenú tvár, policajti vyzvú, aby si ju odhalila. Inak jej môže byť odoprený vstup do verejných budov alebo môže dostať finančnú pokutu vo výške najmenej 150 eur.
Zákon sa však okrem burky alebo nikábu (islamského závoja zahaľujúceho okrem očí celú hlavu a tvár) či iných šatiek zahaľujúcich tvár, týka aj celotvárových heliem alebo kuklí.
Agentúra DPA doplnila, že skutočné uplatňovanie tohto zákona je otázne, pretože niektoré mestá, úrady a nemocnice, ako aj niektorí prevádzkovatelia verejnej dopravy už povedali, že sa ním nebudú riadiť.
Prvá krajina, v Európe, kde podobný zákon prijali, bolo v roku 2011 Francúzsko. V Nemecku platia obmedzenia na zahaľovanie tváre iba ojedinele a vymedzene, napríklad pre výkon civilnej služby v spolkovej krajine Hesensko.
V Dánsku je takéto nariadenie v platnosti rok. Úrady za toto obdobie pokuty v hodnote 134-1340 eur udelili v 39 prípadoch - z toho 22 ženám za nosenie burky alebo nikábu.
Nosenie šatiek zahaľujúcich tvár u žien považujú mnohí za potláčanie ich základných slobôd islamským náboženstvom. Naopak, obhajcovia zahaľovania hovoria, že novoprijatý zákon porušuje právo žien na slobodu vierovyznania.
V Holandsku nosí podľa odhadov burku alebo nikáb pravidelne zhruba 150 žien.
Holandský Senát schválil tzv. "protiburkový zákon" už vlani v júli, po viac ako desaťročí politických hádok a vytrvalej kampani ultrapravicových strán.
Zahaľovanie tváre na verejnosti je zákonom zakázané vo viacerých členských krajinách Európskej únie - v Belgicku (od roku 2011), Bulharsku (2016), Dánsku (2018), vo Francúzsku (2011), v Rakúsku (2017) a čiastočne aj v Nemecku (2017) a Taliansku (2004).
