Zverejnil ju Denník N a pridal k nej aj analytický pohľad vyšetrovateľov. Hovorí sa v ňom o prepojení záujmových skupín na políciu, prokuratúru a súdy s cieľom ovplyvňovania trestných konaní či iných záležitostí. Podľa Šorla však nemusí ísť primárne o zlyhanie celého systému, ale jednotlivcov, ktorých nedokážu odhaliť ani detailné bezpečnostné previerky či iné spôsoby kontroly. Rovnaký názor zastáva aj riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu a dlhoročná investigatívna novinárka Zuzana Petková, ktorá najväčší problém vidí v politických nomináciách na kľúčové posty v polícii či prokuratúre. Podľa jej slov Slovensko nemusí budovať bezpečnostné zložky „na zelenej lúke“,
„Z pohľadu k justícii je tam veľmi málo znakov. Smerom k sudcom som nezachytil takmer nič, skôr k polícii. Ak je pravda, čo naznačuje zverejnená komunikácia, tak je to veľmi zlé. Problémom je, že sa informácie z bezpečnostného prostredia dostávajú k niekomu, komu nepatria. Nie je dobré ani to, že je tam naznačené ovplyvňovanie vyšetrovania,“ povedal Šorl. Sudca tiež doplnil, že pre záujmové skupiny existujú medzery, keď nie je trestné konanie pod kontrolou viacerých ľudí. „Najväčším pánom trestného konania nie je prokuratúra, ale skôr polícia. Povedzme, že tá má informácie, ktoré získa operatívnou činnosťou a nezačne ich spracovávať procesne. Z toho vyplývajú ďalšie problémy, takže, ak je niekde kameň úrazu, bude to na polícii. Koniec koncov aj prokurátor má k dispozícii iba informácie, ktoré sú filtrované procesom. Ak nemá dovtedy spis, kým nie sú urobené určité úkony, tak prakticky nevie o tom, čo sa v tom konkrétnom prípade deje,“ dodal sudca.
Prepísaná komunikácia zo šifrovanej aplikácie Threema, v ktorej si Marian K. vymieňal správy aj s Norbertom Bödörom, hovorí aj o ovplyvňovaní trestných konaní. V takomto prípade tiež existuje podľa Šorla veľmi malý priestor na manévrovanie. „Výnimkou sú možno služby trestných súdov, keď sa rozhoduje napríklad o väzbe alebo odpočúvaní. Iná situácia je tiež v prípade systému v prípravnom konaní, ktorý prakticky ovláda polícia a prokuratúra tým, kedy konkrétne návrhy podáva,“ doplnil sudca na margo náhodného prideľovania spisov na súdoch. „Do istej miery áno. Povedia si, že túto osobu zadržíme teraz a bude o tom rozhodovať tento sudca, lebo má službu. Je potrebné však dodať, že tento model platí iba v prípravnom konaní,“ odpovedal Šorl na otázku agentúry SITA, či má polícia možnosť ovplyvňovania celkového systému.
Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková sa domnieva, že komunikácia Mariana K. preukazuje prepojenie organizovaného zločinu na najvyššie poschodia polície, prokuratúry či politiky. Podľa jej slov však môže aj súčasný systém organizácie slovenských bezpečnostných zložiek fungovať, potrebuje však legislatívne zmeny. „Ja si myslím, že súčasný systém sa dá takpovediac opraviť, ale je nevyhnutné, aby sa čo najviac odpolitizovala voľba kľúčových ľudí v polícii, prokuratúre a na súdoch. Ak ide totiž o čisto politické nominácie, hrozí, že sa sledujú iné záujmy ako tie verejné,“ povedala Petková. Aj ona patrila k skupine novinárov, ktorých na pokyn Mariana K. sledovali.
Polícia v súvislosti s informáciami o možnom zapojení príslušníkov Policajného zboru do trestnej činnosti spustila vlastné vyšetrovanie, ktoré vedie Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR. Komunikačné oddelenie Prezídia Policajného zboru na otázky agentúry SITA odpovedalo tak, že záležitosťou sa zaoberá Úrad inšpekčnej služby MV SR.
