Mnoho zahraničných cestovných portálov odporúča návštevu Slovenska práve pre množstvo dychberúcich hradov, ktoré zdobia mnohé bralá, skrývajú sa v lesoch či lemujú okolie ciest naprieč celou krajinou. Niektoré zdroje dokonca tvrdia, že v počte hradov na jedného obyvateľa sme svetovou veľmocou. Nový Čas Nedeľa vybral tie, ktoré na svojich potulkách po Slovensku nemôžete vynechať.
Niektoré bedekre a propagačné materiály tvrdia, že Slovensko je svetovou veľmocou v počte hradov na jedného obyvateľa. Žiaľ, žiadne oficiálne štatistiky toto tvrdenie zatiaľ nepodporili, no jedno je viac ako isté - Slovensko je krajina, ktorá s pýši rozľahlým horským reliéfom. Ten si vyžadoval výstavbu hradov, aby naši predkovia dokázali chrániť dôležité obchodné cesty a brániť sa pred nájazdmi nepriateľov.
Aj v dôsledku toho náš malý štát v srdci Európy dostal prívlastok Krajina hradov. Veď podľa odhadov ich tu kedysi stálo až 180. Dodnes môžeme obdivovať 25 zachovaných pevností a približne 90 zrúcanín. Vyberte sa s nami po desiatke takých, ktoré by ste toto leto určite mali navštíviť. Veď nech sa nachádzate kdekoľvek na Slovensku, nikdy nie ste od najbližšieho hradu vzdialení viac ako hodinu.
1. Skrýša pre korunovačné klenoty
Ľubovniansky hrad - (okr. Stará Ľubovňa)
Hrad na severe Slovenska, ktorý sa týči nad mestom Stará Ľubovňa, patrí k našim čiastočne zachovaným a zrekonštruovaným hradom. Kedysi slúžil ako hraničný strážny hrad, chránil obchodné cesty do Poľska. „Ľubovniansky hrad je vojenská pohraničná pevnosť z prelomu 12. a 13. storočia. V priereze histórie hrad vlastnili významné poľské a uhorské šľachtické rody Lubomírskovcov, Raiszovcov a Zámoyskovcov. Pevnosť v časoch švédsko-poľskej vojny v rokoch 1655 - 1661 ukrývala poľské korunovačné klenoty.
Skutočná jedinečnosť tohto miesta spočíva v kombinácii šľachtického sídla a skanzenu pod hradom. Skanzen predstavuje život obyvateľov od Pienin až po hranice bardejovského širšieho okolia. V súčasnosti sa na hrade nachádzajú repliky poľských korunovačných klenotov a počas prázdnin si tu návštevníci môžu vychutnať aj každodenné ukážky sokoliarskeho umenia,“ prezrádza správca hradu Marián Čižinský.
Fiľakovský hrad - (okr. Lučenec)
Stredoveké ruiny tohto zaujímavého hradu sa vypínajú priamo nad mestom Fiľakovo. Istý čas ho vlastnil aj pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky. „Stredoveký hrad stojí na vulkanickom brale v centre mesta. Pochádza z 13. storočia a bol jednou z kľúčových pevností protitureckej línie pohraničných hradov. V 16. storočí ho ovládli Turci, čím sa na takmer štyri desaťročia stal centrom najsevernejšieho sandžaku - administratívneho celku Osmanskej ríše. V 17. storočí sa Fiľakovo spomína ako perla Horného Uhorska, avšak jeho osud spečatil rok 1682, keď turecko-kurucké vojská na príkaz tureckého pašu hrad zruinovali a celé mesto bolo zrovnané so zemou. V súčasnosti je v renesančnej Bebekovej bašte zriadené hradné múzeum so stálou expozíciou, mapujúcou históriu mesta a okolia od praveku po koniec 17. storočia,“ hovorí riaditeľka hradného múzea Viktória Tittonová.
Čachtický hrad - (okr. Nové Mesto nad Váhom)
Tajomný hrad v Malých Karpatoch je známy ďaleko za hranicami našej republiky. Môžu za to najmä hrôzostrašné príbehy o brutálnej grófke Báthory. „Čachtický hrad sa okrem známej legendy o krvavej grófke Alžbete Báthory môže pýšiť aj nádherným prostredím a prekrásnymi výhľadmi na okolitú krajinu. Počas tohto leta sme si pre návštevníkov hradu pripravili mnoho zaujímavých akcií, napríklad pozorovanie perzeidov, rôzne tematické výstavy a expozície či premietanie filmov. Veľmi zaujímavý je aj projekt Tri kľúče pre Katarínu, v ktorom sme jednou legendou o krásnej sirote Kataríne spojili tri hrady - Čachtický, Beckovský a Plavecký. Po návšteve týchto troch hradov a zozbieraní kľúčov môžu návštevníci vyhrať zaujímavé ceny,“ hovorí kastelánka hradu Katarína Orthová.
Hrad Lednica - (okr. Púchov)
Na západnom Slovensku sa nad obcou Lednica vypína rovnomenná zrúcanina hradu. „Hrad Lednica patrí k pohraničným hradom, ktoré strážili hranicu Uhorska. Nemal šťastie na majiteľov, boli to väčšinou lúpežní rytieri. Až jeden z posledných majiteľov Maťašovský investoval do obnovy hradu, ale aj výstavby kostola. Po roku 1760 ho opustili a hrad sa zmenil na ruinu. Dnes sa do hradných palácov dostanete jedinečným, do skaly vytesaným tunelom, ktorý má 12 metrov. Z palácov vystúpate po rebríku k veži, odkiaľ vedie 79 kamenných schodov na vrchol hradného brala k zvyškom veže Straka. Tam vás očaria jedinečné výhľady na krajinu Bielych Karpát. Počas víkendov je k dispozícií sprievodca, ktorý vás s radosťou prevedie históriou hradu,“ vysvetľuje kastelán Peter Martinisko.
Hrad Čabraď - (okr. Krupina)
Neďaleko obce Čabradský Vrbovok nájdete romantickú zrúcaninu hradu Čabraď. Patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktorých účelom bola ochrana ciest vedúcich k banským mestám. „Hrad leží v pomerne málo známom, no o to malebnejšom regióne Hont, charakteristickom množstvom zachovanej ľudovej architektúry a rázovitou krajinou. Hrad bol odjakživa centrom správy panstva a významnou pamiatkou. Nevidno z neho žiadne rušivé moderné krajinné prvky - žiadne železnice, sídliská, fabriky, cesty - leží skrátka v neporušenej krajine tak, ako tam ležal už po stáročia. Čabraď je tiež centrom prírodnej rezervácie zameranej na ochranu plazov, ktoré tu majú svoj domov,“ vysvetľuje Albert Loydl, predseda Združenia Rondel, ktoré sa stará o záchranu hradu.
Plavecký hrad - (okr. Malacky)
Zrúcanina hradu týčiaca sa nad obcou Plavecké Podhradie nadchne hlavne romantické duše, ktoré si do rozpadnutých múrov prídu vychutnať krásny výhľad. Kedysi mal ale veľký význam. Postavený bol v druhej polovici 13. storočia ako kráľovská pohraničná pevnosť. „Plavecký hrad bol súčasťou ochranného systému vybudovaného na západných hraniciach Uhorska tiahnuceho sa od Bratislavy až po Žilinu. Spolu s hradmi Ostrý Kameň, Korlat a Smolenice strážil Biksardský priesmyk, kadiaľ viedla frekventovaná obchodná tepna zvaná Česká cesta. Túto sezónu obec Plavecké Podhradie spolu s hradom Beckov a Čachtickým hradom organizujú zaujímavú akciu Tri kľúče pre Katarínu. Aktivita je postavená na spoločnej histórii, keď tieto hrady vlastnil Stibor zo Stiboríc. Keď v roku 1434 zomrel, zanechal po sebe jedinú dedičku, ešte neplnoletú dvanásťročnú Katarínu. Ako sa jej zaujímavý a ťažký príbeh vyvíjal, sa môžete dozvedieť, ak sa spolu s nami ponoríte do histórie týchto hradov a pomôžete Kataríne, ako jedinej a právoplatnej dedičke stiborovských majetkov, obhájiť jej práva,“ pozýva návštevníkov starosta Plaveckého Podhradia Július Papán.
Viniansky hrad - (okr. Michalovce)
Na východe Slovenska, vo Vihorľatských vrchoch pri obci Vinné leží ďalšia veľmi pekná zrúcanina. Viniansky hrad slúžil ako strážny hrad na obchodnej ceste do Poľska. „Viniansky hrad ponúka návštevníkom návrat do minulosti – ľudia sú tu oblečení v odevoch inšpirovaných stredovekým oblečením, naživo môžete vidieť tradičné remeslá, ako murárstvo, kamenárstvo či kováčstvo. Môžete si tu pozrieť viaceré slovenské unikáty, napríklad zachovanú vstupnú bránu z 13. storočia, starú vínnu pivnicu, dve jedinečné trojuholníkovité veže, obnovenú Kaplnku svätej Margity Antiochijskej či hru Mlyn, vyškrabanú vojakmi do okenného parapetu, alebo „graffiti“ z 19. storočia. Na hrade si vyskúšate repliku stredovekého šliapacieho výťahu a dozviete sa viac o nájdenom poklade,“ hovorí Matej Starják z Občianskeho združenia Zemplínsko-užská hradná cesta.
Trenčiansky hrad - (okr. Trenčín)
Dominanta Trenčína i celého Považia strážila stredoveké obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. „Je to jeden z najväčších hradov na Slovensku. Pýši sa tým, že v minulosti nikdy nebol dobytý. Prispela k tomu aj vysokánska Matúšova veža a rozsiahle južné opevnenie, ktoré chránilo hrad od 16. storočia. Hlavnou dominantou dodnes zostáva práve veža s viac ako 80 schodmi a atraktívnym výhľadom na mesto a okolie. Trenčiansky hrad sa spája najmä sa s mocným pánom Váhu a Tatier - Matúšom Čákom. Zaujímavosťou je, že jeho hrob sa nikdy nenašiel a hovorí sa, že bol pochovaný spolu s veľkým pokladom. Pozornosť návštevníkov však púta aj studňa na dolnom hrade. Podľa povesti ju v hradnej skale vykopal Turek Omar pre svoju snúbenicu Fatimu, ktorú na hrade držal vtedajší majiteľ Štefan Zápoľský,“ približuje zaujímavosti hradná sprievodkyňa Veronika Gáborová.
Hrad Uhrovec - (okr. Bánovce nad Bebravou)
V Strážovských vrchoch na západnom Slovensku sa na strmom kopci týči zrúcanina hradu Uhrovec. Postavený bol v 13. storočí a dnes ide o jednu z najstarších a najkrajšie zachovaných hradných architektúr na Slovensku. „Poloha hradu je tiež naozaj jedinečná - ako jeden z mála hradov stojí uprostred hlbokých lesov a strmých skál vápencového krasu. Aby ste sa dostali na hrad, musíte zdolať stredne náročný terén na výstup. Potom sa pred vami vynorí samotný hrad s dubovým vstupným mostom, ktorý bol ručne kresaný. Turistov prekvapí množstvo zachovaných múrov, architektonických detailov či miestností v celom hradnom komplexe. Nachádza sa tu najstaršia hradná kaplnka na Slovensku v pôvodnej románskej podobe a najviac historických prevétov (toaliet) - istý znak dávneho luxusu a pohodlia. Na dolnom nádvorí práve prebieha čulý stavebný ruch, ktorý súvisí s rekonštrukciou trojpodlažnej hospodárskej budovy. Opravuje sa výlučne tradičnými stavebnými a remeselnými technikami, takže návštevník uvidí napríklad tesárov, ktorý sekerami opracovávajú drevené prvky. Na hrade nájdete aj kastelána a po dohode s ním tu môžete aj prespať,“ hovoria Martin Varga a Vladímír Žufa z Občianskeho združenia Hrad Uhrovec.
Spišský hrad - (okr. Spišská Nová Ves)
Jednu z najcennejších pamiatok Spiša, ktorá je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO, nájdete nad obcou Spišské Podhradie. Zrúcanina hradu stojí na vrchole travertínovej kopy Spišský hradný vrch. „Spišský hrad je jedným z najnavštevovanejších a najväčších hradov v strednej Európe. Návštevníkov láka na bohatý program aj počas tejto sezóny. Mesiac júl a august u nás už tradične patria festivalu Leto na hrade. Ako súčasť tohto podujatia sú pre návštevníkov pripravené rôzne atrakcie v podobe šermu, tanca či dokonca parkouru. Festival zahŕňa aj divadelné piatky, počas ktorých si hostia môžu vychutnať divadelné inscenácie v atmosfére historickej pamiatky. V sobotu pokračuje festival nočnými prehliadkami tajomnými zákutiami hradu. Festival Leto na hrade vyvrcholí 29. augusta veľkou nočnou prehliadkou so živými sochami,“ objasňuje sprievodca Tomáš Riabec.
Veľa hradov zámerne zbúrali
Slovensko sa naozaj pýši množstvom hradov, no to, či ich je tu v porovnaní s okolitými krajinami najviac na obyvateľa, je ťažko dokázateľné. A to najmä preto, že nie je hrad ako hrad. „Len zbežne odhadujem, že hustota hradov u nás výrazne neprevyšuje hustotu v okolitých európskych krajinách. Dôležité však je, čo všetko sa pod pojem hrad zahrnie.
Zvyčajne sa ním označujú opevnené feudálne sídla vrcholného stredoveku, teda na našom území pre obdobie 12. až začiatku 16. storočia. Pod pojem hrad sa nezahŕňali menšie vidiecke opevnené sídla, akými boli opevnené šľachtické kúrie, ani strážne hrádky či strážne veže, no niektorí bádatelia začali hradom nazývať všetko, čo malo obranný charakter a bolo nejakým spôsobom opevnené. V takom prípade by samozrejme počet slovenských hradov bol úplne iný,“ vysvetľuje odborník.
Naše hrady mali oproti hradom v okolitých krajinách trošku iný účel a napokon aj osud. „Na rozdiel napr. od českých krajín boli naše hrady v 16. storočí výraznejšie opevňované proti Turkom a veľa z nich bolo zámerne zbúraných počas stavovských povstaní v 17. a 18. storočí, aby nemohli slúžiť ako stredisko odboja povstalcov.“
Celkovo kedysi u nás stálo približne 180 hradov. „Dodnes sa zachovalo 25 používania schopných a udržovaných stavieb. Takmer polovica z celkového počtu existuje v podobe zrúcanín, ďalšia tretina len v podobe terénnych nerovností a zvyšných 10 % poznáme len z písomných prameňov. Ich poloha a podoba nie je známa,“ objasňuje Bóna.
Niektoré pevnosti zaujmú stavebným riešením a ďalšie zasa vekom. „K najstarším vrcholnostredovekým hradom patrili župné hrady budované na miestach starších hradísk. Medzi ne patria napr. Bratislavský, Nitriansky či Trenčiansky hrad. Medzi najvyššie položené hrady zasa patrí Muráň, Tisovec, Zniev a Liptovský starhrad.“ Hrady postupom času menili svoju podobu. „Väčšina hradov sa prispôsobovala rozvíjajúcej sa vojenskej technike a nárokom na rastúci komfort bývania. Preto pochopiteľne počas stáročí hrady menili svoju podobu. Ich pôvodný vzhľad preto zväčša nepoznáme a výskumníci sa ho dnes pokúšajú zistiť na základe analýzy zachovaných zvyškov,“ hovorí na záver odborník.
Ako vidia naše hrady vo svete
Spravodajský portál CNN:
- „Krajina nádherných miest a majestátnych hradov, Slovensko je jedna z najatraktívnejších európskych krajín, hoci mnoho ľudí mimo tento región môže mať problémy nájsť ho na mape. Turistami často prehliadaná, je táto skromná destinácia pokojnejšia ako susedná Česká republika, ale rovnako bohatá na architektonickú majestátnosť.“
Turistický operátor Time For Slovakia:
- „To, že má Slovensko najviac hradov a zámkov na obyvateľa, prekvapuje všetkých cestovateľov, ktorí Slovensko nikdy nenavštívili. Predstavte si neuveriteľné množstvo 180 hradov a 425 zámkov v krajine s celou populáciou oveľa menšou ako v New Yorku!“
Cestovateľský portál Skyticket:
- „Slovensko: Krajina majestátnych starých hradov a týčiacich sa hôr.“
