Desaťmesačná Ema je totiž mimoriadne spoločenské dieťa a v pohode ju môže zobrať aj na nakrúcanie. Rozprávali sme sa s herečkou Gabrielou Marcinkovou (31), ktorú už čoskoro budete môcť vidieť v novom komediálnom seriáli Jojky Delukse.
Vlani v októbri ste sa prvýkrát stali mamou a pracovať ste sa snažili len minimálne. Neškrie vás, že materstvo pribrzdilo vašu kariéru, že vám niečo možno uteká?
Nie, nemám ten pocit. Ono by to mohlo byť aj naopak - popri množstve roboty mať pocit, že mi uniká rodina. Takto sa nedá v kuse žiť. Človek si má užívať to, čo momentálne má, a ja som sa rozhodla pre túto možnosť. Naozaj je mi doma dobre, baví ma to. Dlho som nemala takéto jednotvárne, ale zároveň veľmi zaujímavé dni, stíham si čítať knihy, behať. A keď bude zase iné obdobie, bude ma baviť aj to. Dúfam.
Vravíte, že ste sa vrátili k behu. Máte teraz úplne najhoršiu kondičku vo svojom živote?
Je možné, že áno. Keď sa mi skončilo šestonedelie, cítila som veľkú túžbu opäť si zabehať. Mala som pocit, že mi to ide veľmi ľahko a dobre. Až kým som sa nepozrela na medzičas. Ale pokiaľ ide o jogu a ohybnosť, myslím, že som tam, kde som bola. Aj v nejakej sile svalov. Akurát na beh nemám až toľko času, aby som si zvyšovala tréningové dávky. Počas tehotenstva som skúsila raz behať a cítila som, že mi to nerobí dobre. No o to viac som sa tešila, keď budem zase môcť. Odrazu som si uvedomila, aká je to výsada, že vládzem a telo potrebuje šport.
Svojho času ste skonštatovali, že keď ste stretli manžela, prestali ste považovať prácu a sebazdokonaľovanie za najdôležitejšiu časť svojho života. Čo sa stalo, odkedy do vášho života vstúpila dcérka?
Zistila som, že vlastne teraz už nič nie je dôležitejšie ako ona. Dostala sa na najvyššiu priečku. Ale tak to má byť. Nechcem však, aby tam ostala navždy... Chcem, aby sa stala súčasťou nášho života, ktorý sme mali radi a chceme v ňom pokračovať. Tomuto ďalšiemu človeku chceme ukázať, čo o živote vieme a ako sme sa ho naučili žiť. Nech si sama spraví názor a môže na tom stavať.
Zbúrala dcérka veľmi rýchlo vaše predsavzatia, s ktorými ste išli do materstva?
Áno. (smiech) Oveľa viac teraz chápem, že rodičia kričia na svoje deti a strácajú trpezlivosť. Predtým som si vravela, že mne sa to nemôže stať, že to dieťa za to nemôže a treba ho pomaly učiť. No potom jej miliónkrát treba povedať ,toto nie!‘... 99 percent času máme nádherné usmievavé chvíle, ale myslela som si, že budem vedieť lepšie psychicky zvládať aj tie horšie.
Komediálny seriál Delukse, ktorý čoskoro odštartuje na Jojke, ste natáčali až do piateho mesiaca. Bolo treba vaše tehotenstvo už trochu maskovať?
Trošku mi uvoľnili kostým. A bola jedna scéna, keď som sa mala hodiť o dvere, no vtedy musela jedna produkčná, ktorá o všetkom vedela, režisérovi vysvetliť, že nemôžem... Som zvedavá, keď sa na obrazovkách zbadám, čo uvidím. Bola som trošičku, povedzme, ženskejšia.
V princípe je pre vás robota na komediálnom seriáli jednoduchšia a bezbolestnejšia, napríklad emocionálne, než napríklad na dráme?
Ale áno, je to jednoduchšie. Nastavenie celého štábu, režiséra, nálada je... ľahšia. (smiech) Je mi však ľúto, že v tomto seriáli nehrám úplne komediálnu postavu. Aj by som rada prijala niečo také, no tu som nositeľom skôr romantickej linky.
Hráte vedúcu chyžných. Dozvedeli ste sa niečo zaujímavé o tejto práci?
Niečo som si o povinnostiach chyžných načítala, ale vlastne to bolo úplne zbytočné. Dej je skôr o vzťahoch a netýka sa toho, ako chyžná reálne pracuje. Respektíve o práci sa skôr rozprávalo. (smiech)
Keď ste niekde na dovolenke alebo využívate hotelové služby, patríte k ľuďom, ktorí sa kriticky pozerajú na prácu chyžných? Všimnete si, keď nie je poriadne upratané a idete sa sťažovať?
Ani nie, skôr si vážim, že niekto príde upratať a vyšlem k nemu pozitívnu energiu, lebo som to nemusela robiť ja. (smiech) A určite sa mi ešte nestalo, že by som zažila niečo také, aby som sa musela sťažovať.
Hoci ste od minulého roka na materskej, stihli ste s kolegyňami zo seriálu Milenky natočiť film Šťastný nový rok. Ešte na niečo vás presvedčili?
Áno, na jednu malú postavu v pripravovanom jojkárskom komediálnom seriáli. Je to tak, že v ňom hrá môj manžel a ja som na ňom pracovala iba tri dni. Prišli sme tam celá rodina, bolo to milé.
Váš manžel má nejaké herecké vlohy, prípadne skúsenosti?
Skúsenosti má najmä také, že hráva v klipoch svojej kapely Heľenine oči. A hral aj v divadle, videla som ho, ale to sme o sebe ešte ani netušili. Spravil vtedy s kamarátom jedno predstavenie. Herectvo ho fascinuje, baví ho, keď o tom rozprávam. Dlho tvrdil, že by sa mu nechcel venovať, ale teraz to išiel skúsiť.
A necítite, že by to už stihol oľutovať?
Zatiaľ nie, vidím, že ho to baví. Robí to s partiou kamarátov... Nakrúcanie je niekedy aj veľká zábava a toto je ten príklad.
Vás ešte niečo čaká do konca roka? Či len materské povinnosti?
Zistila som, že našu Emu celkom baví, keď je v spoločnosti, takže by som sa vôbec nebránila, keby prišlo niečo také, čo by nezaberalo celé dni a kde by sme mohli byť všetci traja spolu.
Celkom príjemné zistenie. Niektoré mamy si ani po troch rokoch nemyslia, že je čas pohnúť sa ďalej...
Tak to nie. Samozrejme, keby som mala pocit, že to dieťa chce iba mňa a že je mu najlepšie doma, spravím všetko preto, aby to tak bolo. Ale sama vidím, že s dcérou potrebujem chodiť aj niekoľkokrát denne von, lebo ju baví oveľa viac sledovať, čo sa deje vonku než to, čo sa deje doma.
Svojho času ste mali aj amerického agenta. Takáto linka vášho života, túžba uspieť aj za hranicami, ešte pokračuje?
Je to ešte funkčné, nedávno som robila jeden kasting a čakám na svoj čas. (smiech) Cez tento som neprešla.
Funguje to tak, že sa natočíte na kameru doma a video pošlete cez oceán?
Presne tak. Dokonca to bolo aj v pozadí s našou Emou, ktorá sa zobudila ešte predtým, než sme to dotočili.
