Výbuch zobral život 20 chlapom, manželom a otcom detí, ktoré sa so stratou milovaných nedokážu dodnes zmieriť. Obrovskú bolesť na duši prežíva každý deň aj Miroslav Masarik (54) z Handlovej, ktorý akoby zázrakom nešťastie prežil. Vzalo mu však kamarátov a plnohodnotný život... Pri spomienkach má stále slzy v očiach a bez pomoci odborníkov by dnes nedokázal existovať. Napriek všetkému sa stará o milovanú manželku, ktorá je ťažko chorá, a teší sa z vnúčat.
Miroslav Masarik (54) na osudný 10. august 2009 nikdy v živote nezabudne. Pri spomienke na strašnú tragédiu sa mu lesknú oči od sĺz a neprejde deň, keď by si na smutný fakt, ako prišiel o kamarátov, nespomenul. On sám strašnej smrti unikol len o vlások. „Čas síce plynie 10 rokov, ale tie pocity, spomienky na tú udalosť mám stále. Ako keby sa to stalo včera. Ten deň si pamätám od jednej minúty až do konca,“ začína rozprávať Miroslav, ktorý fungovanie po neuveriteľnej tragédii zvláda 10 rokov aj s pomocou odborníkov.
„Navštevujem psychiatra každé tri mesiace. Bez toho by som to nezvládol. Užívam aj lieky. Každý druhý deň sa mi stále sníva o bani. Nemusím mať ani sen o bani, ale sníva sa vám tragédia a už vám to pripomína tú udalosť. Mne ju pripomína každá tá časť Handlovej. Ja sa ráno zobudím a mám komín pred sebou. Rovno z domu ho vidím. Ale s tým som sa už naučil žiť. Chodil som do Trenčína na psychologické sedenia a to mi veľmi pomohlo. Viem sa cez to už dostať,“ otvorene opisuje svoje ťažké stavy Miro. Najväčšia bolesť podľa jeho slov prichádza vždy týždeň pred a po výročí. „Veľakrát mi prebehlo hlavou, prečo oni zomreli a ja nie. Asi to tak chcel osud,“ vraví.
Zachránilo ho 15 minút
Na to, čo sa stalo, si pamätá do detailov. „O mne vždy všetci hovorili, že som človek, ktorý chce mať hneď všetko hotové a potom oddychovať. Osudný piatok o deviatej hodine sme mali odviezť materiál na miesto, kde boli moji dvadsiati kamaráti. Neviem, čo mi vnuklo myšlienku, aby som mojim dvom kolegom povedal, aby sme si na pätnásť minút sadli a trošku oddýchli. Možno ten čas nás zachránil, že sme sa tam nedostali,“ spomína dnes už bývalý baník.
Ako spresnil, päť minút pred pol desiatou išiel zistiť, či sa nebudú musieť vyhýbať lokomotíve, ktorá viezla veci pre záchranárov. Prešiel asi stopäťdesiat metrov, keď nastal výbuch. Tlaková vlna ho odhodila o niekoľko metrov a zmietla na zem, vyzliekla mu kabát, rukavice, zhodila prilbu a odtrhla lampu.
„Nebolo vidieť ani na centimeter. Boli to okamihy medzi životom a smrťou. Prišiel som aj o záchranný prístroj, myslel som si, že sa ešte dvakrát nadýchnem a bude koniec. Potom som zacítil vánok z vetrania,“ opisuje Miroslav, ktorému sa tlačia slzy do očí. Myslí si, že tu mal zostať kvôli svojej manželke, ktorá ho veľmi potrebuje. „Je veľmi chorá a musím sa o ňu starať. To je moje poslanie,“ dodal.
Zahynulo 20 statočných chlapov
Výbuch v Bani Handlová bol explóziou uhoľného plynu, ku ktorej došlo 10. augusta 2009 okolo 9.30 v šachte Východ uhoľnej bane v meste Handlová. Explózia usmrtila 20 ľudí - 11 banských záchranárov a 9 baníkov. Ďalších 9 baníkov, ktorí sa v šachte nachádzali, bolo zranených. Ide o najväčšie banské nešťastie v novodobej histórii Slovenska.
Právoplatný trest v nedohľadne
Za strašnú tragédiu nebol doteraz nikto právoplatne odsúdený napriek tomu, že traja ľudia už boli obžalovaní. „Jeden dostal päť rokov, druhý šesť a tretí osem. Okresný súd ich po šiestich rokoch odsúdil spolu na 19 rokov. Na Kraji to súd zamietol a znovu sa to vrátilo na Okresný súd do Prievidze. Bolo jedno pojednávanie a teraz to stojí,“ posťažoval sa baník Miroslav.
