Alex, kde sa dnes z hľadiska veku a skúseností vidíš na svojej dráhe profesionálnej lukostrelkyne?
Moja športová disciplína je špecifická v tom, že má posunutý vekový limit. Lukostrelecká špička dosahuje svoje najlepšie výkony väčšinou až ďaleko po 30-ke a bežne sa strieľa až do 45 rokov. Samu seba vnímam tak, že som ešte stále iba na začiatku a tá ozajstná lukostrelecká dospelosť ma ešte len čaká. Na začiatku tohto roka som bola v svetovom rankingu na 19. mieste a dúfam že ma čaká v budúcnosti cesta vyššie. Chcem doniesť pre Slovensko cenné kovy zo svetových šampionátov.
Ako sa dá v tvojom športe a v tvojej situácii plánovať život v dlhšom časovom horizonte?
Dlhodobú víziu treba mať určite. Športovec v mojej koži by však mal nájsť v živote zdravú mieru medzi tým, aby sa sústredil na prítomnosť a podávanie aktuálnych kvalitných výkonov, a tým, čo bude o niekoľko dekád. Som presvedčená, že šport nás počas aktívnej etapy života učí húževnatosti, disciplíne a presnosti, a to nám môže pomôcť aj v budúcnosti. Ale na druhej strane, treba počítať aj so zadnými vrátkami a myslieť, ako sa hovorí, na istotu a na to, čo bude po skončení športovej kariéry.
Aktívne pôsobenie v reprezentácii máš teda ešte na dlhé obdobie pred sebou. Prezradíš však, kde sú skryté tie tvoje zadné vrátka, ktorými si dnes „poisťuješ“ svoj život, keď sa tvoja profesionálna kariéra skončí?
Určite si uvedomujem, že kariéra športovkyne, ako ju prežívam teraz, sa raz pominie. Som však presvedčená, že pri športe ostanem vždy. Chcem byť aktívnou súčasťou olympijského hnutia a v lukostreľbe chcem pokračovať ako trénerka – na úrovni domáceho klubu a možno jedného dňa aj v reprezentácii. Mojou istotou je trénerská licencia, ktorú si plánujem zvýšiť o vyšší kvalifikačný stupeň. Trénerstvo chcem viac rozbehnúť paralelne už aj v najbližších rokoch. Takže ak sa pýtate na budúcnosť, nad tou sa aktívne zamýšľam už teraz. Myslím, že je to dôležité pre každého jedného športovca.
Takže svoju budúcnosť momentálne vidíš ako kombináciu vlastných tréningov, cestovania po súťažiach a už aj odovzdávania skúseností mladšej generácii?
Áno, týmto spôsobom myslím niekoľko krokov dopredu. Po minulé roky som sa venovala vysokej škole, popri tom som študovala aj športovú diplomaciu, čo som tento rok ukončila, čiže konečne budem mať na trénerskú činnosť už viac času. Mojou doménou je a naďalej bude náš rodinný klub Blue Arrows Viničné, ktorý založili moji rodičia. Angažujem sa tu v podstate od jeho vzniku, teda už desiatym rokom, a pomáham s jeho manažmentom, organizáciou súťaží a príležitostnej práci s detičkami. Tu sa chcem teda angažovať stále viac a mojou víziou je aj aktívna, silnejšia propagácia tohto športu na Slovensku.
Môžeš tieto plány bližšie popísať?
Lukostreľba je vo svete veľmi atraktívny šport. Na OH v Londýne to bola najrýchlejšie vypredaná disciplína pre divákov. U nás o nej ale ľudia veľmi nevedia a je ťažké ich k nej prilákať. Je to časovo náročný šport, nemáme športoviská vhodne upravené pre divákov, ľudia nevidia na vzdialenosti. Na tejto stránke by som chcela popracovať. Mám víziu priblížiť tento krásny šport čo najviac ľuďom v našej krajine. Verím, že pre začiatok postačí aj kamera, live prenos a ľudí to zaujme. Teším sa, že sú už rozbehnuté pekné projekty v rámci lukostreleckého zväzu, do ktorých mám možnosť byť zapojená aj ja. Verím, že sa na Slovensku črtá pekná lukostrelecká budúcnosť.
Poďme k tvojej aktívnej kariére. Aké úspechy v ostatnom období ťa najviac povzbudili?
Môj najväčší úspech, ktorý mám stále v živej pamäti, bolo víťazstvo v lukostreleckom turnaji European Grand Prix v Sofii minulý rok, kde bola vysoká konkurencia, okrem Európy dokonca aj z Japonska. Tento rok sa mi podarilo celkom pekne uspieť na majstrovstvách sveta, kde sa mi len tesne ušla miestenka na olympiádu v Tokiu. Ale zase ma to nakoplo a motivovalo, že keď sa viem tak dobre umiestniť v takejto silnej konkurencii, na ďalšej kvalifikácii to už bude jednoduchšie. Verím, že na ďalšom turnaji tú miestenku naozaj vybojujem. Tokio je pre mňa aktuálne najbližšia vízia a výzva, na ktorú sa najviac teším.
Ľudia si pri pomyslení na tvoj šport možno predstavia postavy z historických či fantasy filmov, ktoré strieľajú ladne šípy jeden za druhým. Čo to však obnáša v skutočnosti?
Náš šport je po fyzickej stránke naozaj náročný. Na to, aby ste napli tetivu, treba vyvinúť silu akoby ste dvíhali 20 kg. A počas tréningu to treba urobiť niekoľko stokrát. Je to tiež šport monotónny, výrazne zaťažujúci len jednu stranu tela, resp. skupinu svalov. Preto sa musíme venovať aj kompenzačným cvičeniam. Pri lukostreľbe je tiež kľúčové, aký máte tep. Spravidla si ho treba systematicky znižovať, preto sa venujem anaeróbnym činnostiam – behu, korčuľovaniu, plávaniu, teda pohybovým aktivitám, ktoré má dostanú do lepšej kondície.
Čo sa odohráva lukostrelkyni v hlave predtým, než vystrelí z luku šíp?
Rada hovorím, že na strelniciach býva veterno, ale najviac fúka aj tak vždy v hlave. Človek má tendenciu vždy veľmi špekulovať. Premierim či nepremierim? Urobím toto alebo niečo iné, aby to tam zaletelo? Za tých 6-7 sekúnd, ako beriem luk a začnem ho naťahovať, je to niekedy v mysli veľký chaos. Učím sa tomu, aby som mala v týchto momentoch čo najčistejšiu hlavu a dokázala sa spoľahnúť na telo, ktoré vie vďaka kvantu tréningov, čo robiť. Musím sa skrátka dostať do svojho tranzu, akejsi „bublinky“, kedy riešim len základné veci – ruka v terči, ostré mieridlo, prsty po krku a ono to tam poletí. Keď sa dokážem takto psychicky nastaviť a oprieť sa o kvantum odstrieľaných šípov počas dobre odvedeného tréningu, mám istotu, že sa môžem naplno a s odvahou pustiť do zápolenia na strelnici.
Kedy a za akých okolností sa Alex k tomuto u nás netradičnému športu dostala? Ako sa jej na začiatku darilo? Čo jej dodalo energiu zabojovať a stať sa prvou slovenskou olympioničkou v lukostreľbe? Celý rozhovor vám prináša hlavný partner Slovenského olympijského a športového výboru – poisťovňa Kooperativa - na svojom blogu www.preistotu.sk. Príbeh Alex Longovej je súčasťou iniciatívy „Myslím dopredu“, ktorá odhaľuje budúcnosť našich olympionikov po ukončení ich profesionálnej kariéry.
