Witold sa dobrovoľne nechal zavrieť v Osvienčime: Z tábora smrti chcel dodávať správy odboju

Pileckého činy teraz mapuje nová kniha. Narodil sa v roku 1901 a v armáde bol od roku 1919. Po porážke Poľska v roku 1939 založil prvú odbojovú organizáciu, z ktorej sa neskôr stala ilegálna Armia Krajowa.

V roku 1940 sám prišiel s plánom, že sa nechá zatknúť, aby ako väzeň mohol posielať správy z nového tábora v Osvienčime. Odbojári totiž o tom, čo sa tam deje, nemali žiadne informácie. Pilecki sa tam stal svedkom postupnej premeny na vyhladzovací tábor. Videl, ako z transportov posielajú deti a starcov rovno na smrť.

Keď sa pomery stali neznesiteľnými, v apríli 1943 sa mu podarilo ujsť. Zároveň chcel odbojové hnutie presvedčiť, aby do tábora poslali zbrane a pomohli väzňom vzbúriť sa. Jeho správa sa dostala aj do Londýna a bola vôbec prvá z Osvienčimu – ešte pred Slovákmi Vrbom a Wetzlerom. Opisoval plynové komory, selekciu väzňov i lekárske experimenty. V Londýne mu však neverili a mysleli si, že preháňa.

Pilecki sa naďalej ukrýval ako partizán a v lete 1944 sa zapojil vo Varšavského povstania. Prežil aj to. Kto by si však myslel, že po vojne sa dočkal šťastného konca, je na omyle. V máji 1948 ho komunisti po vykonštruovanom procese popravili. Jeho hrob dodnes nie je známy.

Poľský hrdina

* narodil sa 13. mája 1901

* 7. apríla 1931 sa oženil s Máriou Ostrowskou, mali syna a dcéru

* 19. septembra 1940 sa naschvál nechal zatknúť pri nemeckej razii

* v tábore Auschwitz mal číslo 4859

* v noci z 26. na 27. apríla 1943 ušiel

* v auguste a septembri 1944 bojoval vo Varšavskom povstaní

* 8. mája 1947 ho zatkla komunistická tajná polícia

* 25. mája 1947 bol popravený strelou do hlavy

Autor: Nový Čas, bar