Podľa údajov, ktoré zverejnili v uplynulých dňoch opoziční poslanci, ich má v budúcom roku chýbať až niekoľko tisíc, čo rezort školstva odmieta. O tom, ako to funguje v školách reálne, sa Novému Času zdôverili bývalá asistentka Máša Orogváni aj rodina postihnutej Ely, ktorú viedla.
Prešli si peklom. Rodičia Ely, ktorá trpí Downovým syndrómom, chceli svoje dievčatko zaradiť do normálnej školy. Až rozhodnutie Najvyššieho súdu ukončilo boj so školou v Bratislave, kam ju pôvodne nechceli prijať. Teraz pôjde ich dcéra už do 7. triedy. Samozrejme, bez asistentky by to určite nedokázala. „V poradni dieťa dostane odporúčanie na integráciu a asistenta, ale škola ho má problém dostať,“ spomína mamička na začiatky školskej dochádzky svojej dcéry a jej začlenenie do normálnej školy.
Vďaka práci asistentky Ela zvláda, aj keď svojím tempom, všetko to, čo zvládajú zdravé deti. „Vidím ten rozdiel medzi deťmi, ktoré sú v špeciálnych školách, a medzi tými, ktoré sú integrované. Ela sa veľmi rada učí, aj keď obľúbenosť predmetov je podľa toho, či ju ten učiteľ prijíma, alebo nie,“ dodáva mama s tým, že získať asistenta je niekedy nad ľudské sily.
Prečo je ich málo?
Ela mala šťastie, že asistentku dostala, mnohé deti takéto šťastie nemajú, respektíve sa o asistenta musia deliť. V uplynulých dňoch zverejnili viacerí opoziční poslanci alarmujúce údaje, koľko takýchto zamestnancov našim školám chýba. Školy mali žiadať na prvý polrok nového školského roka 7 045 pedagogických asistentov. „Ministerstvo ich požiadavku ,objektivizovalo‘ a celkový počet skorigovalo na 6 292. V skutočnosti im však vyčlenilo peniaze iba na 2 380 asistentov. Potvrdzujú to čísla, ktoré poslankyňa NR SR za stranu SaS Zuzana Zimenová získala od ministerstva školstva,“ uviedol pre agentúru SITA šéf tlačového oddelenia strany Róbert Buček.
Kritika však prichádza aj zo strany učiteľov. „Doposiaľ nie je naplnená ani polovica požiadaviek škôl. Zároveň došlo k presunom počtu asistentov zo špeciálnych škôl do bežných škôl, čo vyvolá veľké napätie,“ upozornil nedávno aj Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov.
Ministerstvo oponuje
Ministerstvo školstva sa proti týmto tvrdeniam ohradilo a informácie kritikov označilo za nepravdivé. „Špeciálne školy sú našou prioritou, tak, ako aj iné kategórie škôl. Preto by som chcela všetkých ubezpečiť, že proces prideľovania asistentov pre školy ešte nie je ukončený a že žiadna zo škôl, ani špeciálne, ani bežné základné školy nebudú mať od septembra menší počet asistentov než ten, na ktorý sú zvyknutí z minulého školského roka,“ povedala ministerka školstva Martina Lubyová s tým, že formou dotácie bolo poskytnutých 26 373 709 eur.
Prečo to na školách nefunguje tak, ako má?
Nemajú to jednoduché! Svoje o tom vie aj Máša Orogváni, ktorá pôsobila tri roky ako asistentka Ely, ktorá má Downov syndróm. Napriek tomu jej rodičia vybojovali právo navštevovať štandardnú základnú školu.
Ako dlho ste pomáhali Ele v jej integrácii?
- Ele som robila asistentku 3 roky a teraz sa snažím pracovať s asistentmi v rámci projektu Školy inkluzionistov a vznikajúceho Centra pre inkluzívne vzdelávanie. Asistenti potrebujú veľkú podporu, adekvátne vzdelávanie, a najmä spolupracovať s pedagógmi na školách.
V čom spočívala vaša práca?
- Zostavila som jej individuálny výchovno-vzdelávací plán, zredukovala (prispôsobovala) som jej poznámky, vytiahla som to dôležité, pripravovala materiály k danej téme učiva, skúšanie sme rozdelili na niekoľko etáp, ktoré sme čiastkovo ohodnotili a potom dali veľkú známku, snažila som sa komunikovať s učiteľkou, čo Ela zvládne a čo nie. Ale preberali sme látku, ktorú všetci ostatní a v matematike v rámci jej individuálneho plánu. Veľa času som aj suplovala v kmeňovej triede a v iných triedach.
Čo je najväčším kameňom úrazu pri tejto práci?
- Asistent často nevie, čo sa bude diať na hodinách, učiteľ reálne nevie, čo robí asistent.Často sú deti so špeciálnymi potrebami posielané napríklad počas písomiek do kabinetu a podobne, čiže dieťa je z triedy vylúčené. Niekedy je to potrebné, aby sa s nimi pracovalo individuálne v tichej miestnosti, ale nemalo by to byť pravidlo.
Prečo je na školách málo asistentov?
- Asistentov je málo a keď aj na školách sú, ich spolupráca v rámci vyučovania nie je správne uchopená. Často sú využívaní na iné činnosti, ako majú v náplni, napríklad na suplovanie. Asistent pedagóga tam má byť pre celú triedu, nepodčiarkovať len to jedno dieťa a poukazovať na jeho problém. V rámci prípravy na vyučovanie by sa mohli dohodnúť, že asistent bude mať aj väčšiu skupinu detí a do tejto skupiny začlení aj deti , ktoré majú napríklad pomalšie tempo. Asistenti by mohli byť veľkou podporou pre učiteľa a celú triedu, keby úzko spolupracovali s učiteľom, mohli by vytvárať plnohodnotné dvojičky.
Problémom je zrejme aj platové ohodnotenie...
- Je to veľmi pekná práca, ale mnohí sa cítia nevyužití, navyše, je to veľmi slabo ohodnotené finančne. Bavíme sa o strope 500 eur, závisí to od vzdelania (špecializácie) a rokov praxe. Aj preto je kvalifikovaných ľudí nedostatok.
