Analytici Tatra banky skúmali štatistické údaje o štruktúre miezd a dospeli k zaujímavej hypotéze. Ako sa vyvíja výška platu s vekom? A ako veľmi záleží na vzdelaní? Najvyššia mzda „starne“ spolu s jednou generáciou. Kým v roku 2008 ju mali Slováci vo veku 30 - 34 rokov, vlani to boli 35- až 39-roční a 40- až 45-roční. Zdá sa, že práve generácia dnešných štyridsiatnikov naplno profitovala z transformácie ekonomiky. „Ľudia, ktorí majú dnes 40 - 45 rokov, mali v roku 1998, keď sme na Slovensku spustili rozsiahle a aj bolestivé ekonomické reformy, 20 - 25 rokov a práve začínali svoju kariéru,“ hovorí ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
Lojalita a stabilita
„Aktuálne sa najvyššia mzda naozaj posúva s jednou generáciou zamestnancov, ktorá reprezentuje ľudí s vysokou mierou nasadenia, angažovanosti a postupu v kariérnom rebríčku,“ reaguje manažérka Jana Mesárová z personálnej spoločnosti Manuvia. Zamestnávateľom podľa nej ponúkajú nielen skúsenosti a odbornosť, ale aj lojalitu a stabilitu - na rozdiel od mladších ročníkov. Otázkou je, či na základe takéhoto vývoja možno predpokladať, že o desať rokov by u nás mohli najlepšie zarábať päťdesiatnici. Analytik si myslí, že áno, Mesárová nie. „Nepredpokladám, že najvyššia mzda bude starnúť ďalej s tou istou generáciou, a to najmä pre dravosť mladších ročníkov či nástup IT technológií, ktoré si vyžadujú ľudí z oblasti, ktorá je známa vyššími mzdami,“ dodáva Mesárová.
Na západe si najviac cenia skúsenosti
Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra banky
Krivka, akú má Slovensko, je nezvyčajná. V západných krajinách Európskej únie je pravidlom, že príjem dosahuje vrchol niekde v intervale 55 - 64 rokov. Po čase, pravdepodobne o 15 - 20 rokov, by takýto tvar krivky malo dosiahnuť aj Slovensko.
Firmy zľavujú z požiadaviek
Jana Mesárová, manažérka spoločnosti Manuvia
V rámci Slovenska rástli mzdy počas posledných rokov výraznejšie ako produktivita práce. Ľudia so základným vzdelaním sa vedia ľahšie uplatniť na trhu práce ako v pokrízových rokoch. Súvisí to najmä s nedostatkom disponibilnej pracovnej sily na Slovensku, stále sa znižujúcou mierou nezamestnanosti a so znižovaním požiadaviek zamestnávateľov na nekvalifikované pozície vo výrobe. V neposlednom rade k zvýšeniu miezd ľudí so základným vzdelaním prispelo aj zvyšovanie minimálnej mzdy a zákonných príplatkov. S vyšším stupňom vzdelania si aj zamestnávatelia viac vyberajú a trh produkuje viac ľudí s vysokoškolským vzdelaním, ktorí sa uplatnia aj na pracovných pozíciách, kde by postačovalo stredoškolské vzdelanie.
Muži stále zarábajú o 20 % viac
Nie je nič nové, že medzi priemernými mzdami mužov a žien je značný rozdiel. Horšie je, že v priebehu času sa v podstate nezmenil. Kým v roku 2008 muži zarábali v priemere o 24 % viac ako ženy, v roku 2013 o 22,5 % a vlani o 22,1 %.