Reportéri teraz chodia jeden po druhom ako poškodení, resp. svedkovia vypovedať pre podozrenie, že muži zákona nemali na ich lustráciu dôvod ani právo. Nami oslovení novinári sa zhodujú na tom, že oficiálny dôvod ich preverovania - kauza Rybanič - je iba zástierka na poskytnutie ich osobných údajov na sledovanie či zastrašovanie. Slováci sa neustále sťažujú na prebytočnú byrokraciu. Vadí im najmä, že tie isté papiere musia nosiť na viaceré úrady. Zdá sa však, že keď treba lustrovať novinárov, všetko funguje dokonale. Policajný systém dokáže vytvoriť vzťahový diagram, ktorý dokonale zachytí vaše rodinné väzby. Ku každému členovi najbližšej rodiny tam dokonca nájdete aj fotku.
Vyplýva to zo vzťahového diagramu, ktorý zverejnil novinár Denníka N Miroslav Kern, ktorý sa takisto ocitol medzi preverovanými novinármi. „Vyšetrujú to ako zneužitie právomoci verejného činiteľa a neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi,“ prezradil Kern a priblížil aj, čo všetko naňho policajti mali. „Lustrujú cez neverejné štátne databázy vašich blízkych, deti, aj otca, ktorý nežije 29 rokov, zhromažďujú pre niekoho ŠPZ vášho auta, čísla dokladov,“ uviedol redaktor. Predpokladá, že tieto údaje mali priroritne slúžiť na jeho neskoršie zastrašovanie. „O tom, v akom rozsahu som bol lustrovaný, som sa dozvedel od vyšetrovateľa. Vzhľadom na to, aké údaje o mne a mojej rodine niekto z polície zozbieral, vidím jediné možné vysvetlenie - takéto údaje mali byť základom pre moje sledovanie, zastrašovanie, či pokus o nátlak a vydieranie a jediným dôvodom môže byť moja novinárska práca,“ myslí si Kern.
Finančná kompenzácia?
Jeho aj ďalšieho lustrovaného novinára Ivana Mega sa policajti pýtali, či sa cítia poškodení. Podľa právnika Mareka Benedika majú novinári právo žiadať finančnú kompenzáciu. „Sledovanie novinárov bolo vykonané podľa všetkého nezákonne a predstavuje aj neoprávnený zásah do ich práva na ochranu osobnosti. Už len z dôvodu, že boli o nich spracúvané a poskytované osobné údaje v rozpore so zákonom, zakladá sa ich právo požadovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch od štátu a aj od konkrétnych osôb. Svoje právo môžu uplatniť buď priamo v trestnom konaní, alebo samostatnou žalobou. Ja osobne by som začínal na sume 10-tisíc eur, môže to byť aj viac,“ hovorí Benedik s tým, že poznať rozsah a výšku ujmy je dôležité aj pre určenie trestu pre páchateľov.
„Čím závažnejšie následky, tým vyšší trest,“ uvádza Benedik. Kern o možnosti finančného odškodnenia zatiaľ nerozmýšľal. „Záleží mi v prvom rade na tom, aby sa prišlo na to, kto lustrácie nariadil, komu boli alebo mali byť dôverné informácie o 28 novinároch postkytnuté, aby bol vinník potrestaný a aby sa niečo podobné už nezopakovalo,“ zakončil Kern.
Ako odôvodnili sledovanie novinárov?
Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar tvrdil, že lustrácie novinárov súviseli s kauzou Filipa Rybaniča. Ten ešte ako pracovník banky nazrel na účty exministrov Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka. Zistené informácie poskytol novinárke týždenníka Trend. Medzi 28 lustrovanými novinármi boli vo februári 2017 napríklad aj Marek Vagovič (aktuality.sk), Zuzana Petková (v tom čase Trend), Adam Valček (SME), Michal Kovačič (Markíza), ale aj takí, ktorí sa kauze Rybaniča nikdy nevenovali. Kuciaka lustrovali dodatočne v septembri 2017. Polícia teraz lustrácie vyšetruje.
