Boli partizáni hrdinovia alebo banditi?

Svoje stanoviská si vymieňali aj počas diskusie s názvom Partizáni - hrdinovia alebo banditi?, ktorú zorganizoval vo štvrtok 28. augusta Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom.

František Cséfalvay z Vojenského historického ústavu (VHÚ) uviedol, že ho prekvapilo, ako organizátori tému pomenovali. "Nielen z toho dôvodu, že absolútne popieram, respektíve som proti tomu, aby sa pojem banditi v tejto súvislosti používal. Ale aj kvôli tomu, že podľa môjho názoru vedecká diskusia nikdy nemôže prebiehať v takýchto extrémoch. Musí byť komplexnejšia so zohľadnením všetkých týchto hľadísk."

Rôzne partizánske akcie, kde došlo napríklad k zastreleniu policajtov, gardistov či vojakov, sú podľa neho kriminalizované: "Pritom partizánske hnutie všade na svete je považované za taký fenomén, kde na okupovanom území, aj pred jeho okupovaním, má právo brániť sa proti okupantom."

Druhá vec je, konštatoval historik, nakoľko budú takéto jednotlivé prípady ovplyvňovať naše celkové hodnotenie. Ako budeme celkovo chápať, čo vlastne považujeme za partizánske hnutie, odkedy to považujeme za hnutie a aký bol jeho celkový charakter: "Či máme revidovať názor, že partizánske hnutie naozaj bolo protifašistické a v prevažnej miere pozitívne, či už na povstaleckom území alebo mimo neho."

Musíme mať podľa Cséfalvaya na pamäti aj to, že na povstaleckom území bolo viac ako 12.000 partizánov a mimo neho asi 5500. Martin Lacko z Ústavu pamäti národa konštatoval, že tieto udalosti spred 60 rokov sú už dnešnej mladšej i strednej generácii vzdialené a prevláda tu veľký terminologický zmätok: "Vidíme to aj v médiách, pletú sa základné pojmy ako povstanie, odboj, partizáni, povstalci. Vymieňa sa jedno s druhým. Partizán sa definuje ako ozbrojený dobrovoľník. Partizán sa nerovná povstalec, teda v tých slovenských pomeroch."

Partizáni na území Slovenska pôsobili podľa jeho slov už pred vypuknutím povstania a aj dlho po jeho porážke až do prechodu frontu: "O povstaleckej armáde však môžeme hovoriť len v priebehu dvoch mesiacov - od konca augusta do konca októbra 1944."

Partizáni v slovenských pomeroch boli veľmi heterogénnym komplexom rôzneho sociálneho, politického a iného zamerania, vysvetlil Lacko: "Mali sme tu partizánske skupiny domáce, zložené takmer výlučne so Slovákov alebo domáceho obyvateľstva. Boli tu skupiny vysadené zo Sovietskeho zväzu, usmerňované príkazmi z Moskvy, respektíve z Kyjeva - Ústredného štábu partizánskeho hnutia. Boli tu francúzski partizáni a rôzni ďalší."

Partizáni sú podľa Lacka veľmi komplikovaným fenoménom svojim zložením i svojou činnosťou. Povedal, že na Slovensku pôsobili skupiny, ktoré sa zapojili priamo do povstaleckých bojov.

Boli tu však aj skupiny, ktoré skutočne páchali činnosť hraničiacu s banditizmom: "Ako je napríklad terorizovanie civilného obyvateľstva, vyvražďovanie skupín. Najznámejším prípadom je masaker v obci Sklenné, kde príslušníci 1. Stalinovej brigády vystrieľali takmer 190 miestnych obyvateľov. Takže si netreba zatvárať oči pred týmito skutočnosťami."

Lacko citoval aj slová niektorých slovenských politikov, že výklad povstania a vôbec odboja je potrebné objektivizovať. Tým podľa neho nepriamo priznali, že doteraz ten výklad celkom objektívny nebol. Každopádne je podľa neho potrebné prijať fakty aj tie nepríjemné, keďže sú historickou skutočnosťou.

Autor: © Nový Čas