Nečakané odhalenie o pilotovi, ktorý pristál na poli: Hrdina je kapitánom iba rok

Damir Jusupov je pôvodom Tatár. Jeho otec bol pilotom vrtuľníka a aj on odmalička túžil po lietaní. Keď sa prvýkrát snažil stať pilotom, nevzali ho zo zdravotných dôvodov. Stal sa teda mestským úradníkom v Jekaterinburgu.

Svojho sna sa však nevzdal. Splnil si ho ako 32-ročný, keď začal študovať za pilota civilného letectva. Lietať začínal na dvojplošníkoch An-2. V roku 2013 získal pilotný preukaz a presedlal na prúdové dopravné lietadlá v spoločnosti Ural Airlines. Spočiatku bol druhým pilotom, pred rokom sa stal kapitánom Airbusu A321.

Nalietaných má 2 000 hodín. Núdzová situácia ho však nijak nezaskočila. Po nehode reportérom povedal, že na simulátore takýto prípad mnohokrát nacvičovali. „Boli sme mentálne i profesionálne pripravení. Máme simulátor v Jekaterinburgu v našej firemnej pilotnej škole. Vďaka získaným skúsenostiam sme boli schopní úspešne pristáť,“ povedal.

 

Takto to znie jednoducho, vo vzduchu to však bola poriadna dráma. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Krátko po štarte po zrážke s kŕdľom vtákov začal horieť ľavý motor. „Najprv sme sa rozhodli otočiť a pristáť na letisku. Potom som videl, že zlyháva aj druhý motor. Výkon motorov nebol dostatočný na to, aby sme pokračovali v lete, nestačil ani na udržanie výšky, ktorú sme vtedy mali – a tá nebola veľká. Nebol čas. Preto som sa rozhodol pristáť priamo pred seba,“ popísal stroho Damir Jusupov kritické okamihy.

Po dosadnutí v kukuričnom poli sa lietadlo chvíľu šmýkalo po bruchu a potom sa zastavilo. Posádka rýchlo dostala von pasažierov – čo tiež mnohokrát predtým nacvičovali. Posledný išiel kapitán. „Keď som po evakuácii pasažierov vystúpil aj ja, obišiel som lietadlo. Skontroloval som, aké sú škody a uistil som sa, že všetci sú v bezpečnej vzdialenosti. Potom som sa vrátil do kokpitu, kde som mal telefón a odtiaľ som zavolal svojej žene,“ uzavrel kapitán.

Mnohí ľudia ho označujú za hrdinu, ale on to vidí inak. „Úprimne? Vôbec sa necítim ako hrdina, pretože som urobil to, čo som musel: zachrániť lietadlo, cestujúcich a posádku,“ vraví. Jeho manželka Natalia, s ktorou majú dve deti, to prežívala emotívnejšie.

„Bola som v panike, v očiach som mala slzy. Naše malé dieťa sa ma snažilo upokojiť a vravelo: Mami, neplač!“ povedala Natalia Jusupová o telefonáte od manžela po havárii. Ruského pilota teraz prirovnávajú k Chesleymu Sullenbergerovi, ktorý v roku 2009 núdzovo pristál s lietadlom na rieke Hudson v New Yorku. Jeho lietadlo sa vtedy tiež krátko po štarte zrazilo s kŕdľom vtákov. Všetkých 155 cestujúcich vtedy prežilo.