Ruth Kent o niekoľko dní nato skončila na jednotke intenzívnej starostlivosti s vážnou infekciou. Stálo ju to prsty na nohách a takmer zomrela! Pre spravodajskú agentúru Kennedy News and Media sa vyjadrila, že spočiatku v novembri mala len zimnicu. Avšak keď začala cítiť bolesť v nohách a mala problémy s inkontineciou, vedela, že bude potrebovať lekársku pomoc, píše portál Fox News.
Fotografie nie sú vhodné pre ľudí s citlivou povahou
Ruth tvrdí, že život jej zachránil syn v momente, keď zavolal záchranku. Našiel ju ležať na sedačke celú modravú. „Stav sa mi zhoršil veľmi, veľmi rýchlo. Bolo to naozaj strašidelné. Môj syn mi v ten deň zachránil život. Kedy tam nebol, už dávno nežijem,“ opisuje ťažké časy Ruth.
Okamžite ju previezli do nemocnice Northampton General Hospital, kde ju liečili na meningokokovú meningitídu. Infekcia sa však zmenila na sepsu a tá spôsobovala odumieranie orgánov. Nasledujúcich niekoľko týždňov bojovala 53-ročná Ruth o holý život. Lekári varovali jej rodinu, aby sa pripravili na najhoršie.
Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) je sepsa extrémnou reakciou tela na infekciu a považuje sa za život ohrozujúcu núdzovú situáciu. Sepsa sa vyskytuje, keď existujúci stav spôsobuje reťazovú reakciu v celom tele a môže rýchlo spôsobiť poškodenie tkaniva, zlyhanie orgánov alebo dokonca smrť. Sepsa sa môže vyvinúť u každého, ale najviac ohrození su ľudia vo veku 64 a viac a deti do 1 roku alebo pacienti s chronickými zdravotnými problémami a oslabeným imunitným systémom.
Ruth povedala, že o sepse nevedela takmer nič a z dvoch týždňov strávených na jednotke intenzívnej starostlivosti si nepamätá nič iné, len to, ako jej černeli ruky a nohy. Tiež sa obávala, že príde o svoj zrak. „Pamätám si, ako si ľudia nasádzali masky a dávali si ochranný oblek, keď išli za mnou. Videla som ich cez okno. O týždeň nato prišiel môj brat so ženou z New Yorku a pripravovali sa na najhoršie,“ opisuje svoje najťažšie časy Ruth.
Z jednotky intenzívnej starostlivosti sa dostala, avšak ako následok infekcie jej ostali nos a prsty na rukách i nohách úplne čierne. O niekoľko týždňov ju prepustili, avšak sestričky pri prebaľovaní rany objavili na nohách infekciu. „Moje nohy začali smrdieť. V januári 2019, keď mi sestričky prišli prebaliť rany, ich dali dole a moje nohy boli celé zelené s gangrénou. Prišla som o 7 prstov, zostali mi len tri maličké. Museli mi vyrezať aj časť z boku mojej nohy,“ opisuje svoj zdravotný stav Ruth.
Napriek extrémnym opatreniam z toho Ruth ešte stále nie je vonku. Stále bojuje s únavou a neprejde viac ako pár krokov. Pripojila sa k podporným skupinám, aby sa mohla porozprávať aj s ďalšími pacientmi a varovať ich pred vznikom infekcie. „Nevedela som, že môže ísť o sepsu. Keby som vedela viac, k lekárom by som išla skôr,“ uzavrela Ruth.
