Dobre vyvážený zážitkový mix nájdete v kysuckej Vychylovke. Hoci väčšina návštevníkov sem chodí do skanzenu obdivovať staré drevenice, v ktorých akoby sa pred vyše sto rokmi zastavil čas, určite by ste nemali vynechať jazdu úzkokoľajovou úvraťovou železnicou. Dovezie vás až do srdca kysuckého lesa.
Slovenské hory dávali ľuďom odnepamäti tú najcennejšiu surovinu – drevo. Na stavbu domov, nábytku i kúrenie. Lenže kopce sú strmé a dostať drevo z lesa nebolo jednoduché. Ani kone sa nedostali všade, a tak už v 19. storočí začali lesníci na zvážanie dreva využívať železnicu. Dodnes sa u nás dochovalo zopár takýchto železničiek a práve tá kysucká patrila k najvyššie položeným.
110 km kvôli drevu
Je krátko po deviatej ráno a napriek upršanému počasiu je perón staničky vo Vychylovke plný ľudí. O chvíľu má prísť lesný vláčik a deti z tábora sa už nevedia dočkať toho dobrodružstva. Vo vlhkom a chladnom vzduchu vonia les a lopúchy, dolu potokom tečie kalná riava.
Konečne sa dovalí malá motorová lokomotíva s jedným otvoreným vagónom. Sadáme si na lavice a s veľkým hukotom sa vydávame do hory. Na úzkych koľajach nás to hádže zo strany na stranu, ale rušeň poctivo odvádza svoju prácu. Pomaly nechávame za sebou drevenice skanzenu a ocitáme sa v hlbokom lese.
„Vitajte na historickej lesnej úvraťovej železnici,“ prihovára sa cestujúcim Janka Berešová, vedúca správy skanzenu. „Pôvodná trať viedla z kysuckej obce Oščadnica, kde bola píla, až do oravskej obce Lokca. Trať merala 61 kilometrov. To bola hlavná trasa, ale podľa toho, kde sa práve ťažilo, budovali rôzne odbočky a prípojky. V čase svojho najväčšieho rozmachu táto lesná železnica merala až 110 kilometrov,“ hovorí sprievodkyňa cestujúcim počas krátkej zastávky, keď bolo treba vypnúť motor, aby ju bolo počuť.
Budovali ju zajatci
V samotnom názve železnice je povedané všetko. Je historická, teda je to už iba technická pamiatka. Úzkokoľajová, čiže má oveľa menší rozchod ako klasické vlaky, konkrétne 760 mm. A čo znamená, že je úvraťová? „Keď vlak išiel na Oravskú Lesnú, musel prejsť cez kopec Beskyd. Do strmého svahu však nemohol ísť priamo hore, lebo vlak by vagóny neutiahol. Tiež nemohol ísť okolo kopca po serpentínach, pretože Beskyd je na to veľmi úzky. Projektanti to vyriešili pomocou hrotových úvratí – vlak sa do kopca vyštveral cikcakovitým spôsobom. Keď sa dostal na koniec jednej úvrate – prehodila sa výhybka a pokračoval v jazde opačným smerom. Lokomotíva teda najprv celú súpravu ťahala dopredu, potom s ňou cúvala, potom zase išla dopredu, a tak sa to striedalo, až kým sa dostala do sedla Beskyd vo výške 935 m nad morom.“
Kysuckú železnicu postavili v rokoch 1915 – 1918 v čase prvej svetovej vojny. Vtedy malo drevo cenu zlata. Budovali ju vojnoví zajatci – hornú časť stavali Taliani, dolnú Rusi. Samozrejme, kedysi súpravu s kmeňmi stromov ťahali parné lokomotívy, dnes turistom slúži motorový priemyselný rušeň z roku 1982. „Ale, samozrejme, chceli by sme mať niekedy parný,“ povie zasnene Janka Berešová.
Svojmu účelu prestala železnička slúžiť v 60. rokoch minulého storočia, jej robotu nahradili lesné traktory. „V roku 1971 ju začali demontovať a do dneška sa zachoval len najcennejší úsek trate – úvraťový systém ako technická pamiatka. Opäť začala jazdiť v roku 1996. Denne mávame 7-8 jázd a pred dvoma rokmi, keď bola rekordná sezóna, sme od mája do októbra odviezli 55-tisíc pasažierov,“ dodáva správkyňa.
Na drezine
Turistov dnes vláčik vozí do výšky iba 735 metrov nad morom. Dá sa však ísť aj vyššie, ale nie na vláčiku, ale drezinou! Na tú sa treba nahlásiť dopredu a vyvezie vás až do Oravskej Lesnej. Tam sa dá prestúpiť na oravský vlak a, naopak, cestujúci z Lesnej môžu prestúpiť na drezinu a zviesť sa do kysuckej Vychylovky. Maximálne si môžu takto vymeniť iba päť pasažierov. Takému pokušeniu sme nemohli odolať.
Nasadáme do mini motorového vagónika s kapacitou 10 osôb a rušňovodič Pavol Petrek mašinu naštartuje. Ideme vpred po tej istej trase ako predtým na vláčiku, ale nezastavujeme sa, pokračujeme v stúpaní. Keď prídeme k úvrati, na ktorej vlak mení smer jazdy, rušňovodič svižne zoskočí z kabíny, prehodí výhybku a naša hlučná jazda pokračuje. Pod nami strmý zráz, nad nami štíhle smreky. Pri každej zákrute nás to hodí, ale drezina neúnavne stúpa hore. Po vyše polhodine prichádzame na otvorenú planinu. Konečná!
„Prešli sme 7,5 kilometra a tu, v Sedle Beskyd, počkáme na lesný vlak z Oravskej Lesnej. Ak chcete, môžete sa ísť pozrieť na vyhliadkovú vežu,“ oznámi nám a skupinke troch českých mladíkov rušňovodič. Krajina je tu očarujúca. Zelené lúky a v pozadí sa modrajú hory zahalené do dažďových mrakov. Konečne vykuklo aj slnko. Dávame sa do reči s rušňovodičom.
Medvede a sneh
„Drezina pôvodne vozila traťových robotníkov, ale vyzerala inak – mala kapotu z osobného automobilu Škoda 1200,“ objasňuje nám pán Petrek, ktorý tu jazdí už od obnovenia železnice v roku 1996. „Predtým som nebol železničiar, musel som si spraviť skúšky, mám zaradenie ako rušňovodič vo vlečke.“ Tvrdí, že táto trasa sa mu za tie roky vôbec nezunovala. Tunajšia príroda ho dokáže vždy prekvapiť.
„Stretávam srny, jelene, kolega tu zjari videl medveďa. Viac ako zver ma dokáže prekvapiť počasie. V máji som sem išiel s partiou českých dôchodcov a keď sme prišli hore, tu bol sneh. Nie nadarmo je Oravská Lesná najchladnejšia na Slovensku. Hore sa dá vždy dostať, dole je to ťažšie... Maximálne sme išli rýchlosťou 12 km/h. Keď bolo stúpanie príkre, ledva ten motorek chrochtal. Však ste to cítili, nie?“ usmeje sa. Ale už počujeme vlak z Oravy. Trojvagónová súprava s dvoma lokomotívami sa k nám blíži zelenou krajinou. Z vláčika vystúpia desiatky turistov. Čakáme na tých, ktorí majú dohodnutú cestu do Vychylovky, a vyrážame dolu kopcom späť. Ešte raz si vychutnávame cestu ako za starých čias a radi priznávame, že sa nám to kymácanie páči.
Historické železnice
Okrem kysuckej lesnej úvraťovej železnice si môžete vychutnať historické jazdy aj inde.
Oravská lesná železnica
Vlaky odchádzajú z údolnej stanice Tanečník neďaleko Oravskej Lesnej a vystúpia až na sedlo Beskyd.
Čiernohronská železnica
Na trase z Chvatimechu do Čierneho Balogu a do Vydrovskej doliny si užijete jedinečnú prehliadku po údolí rieky Čierny Hron.
Zubačka Tisovec - Pohronská polhora
Veľmi zaujímavou je ozubnicová železnica Tisovec - Zbojská - Pohronská Polhora. Pôvodná železnica vznikla už v roku 1896, na turistickej trase aj dnes premávajú parné rušne.
Košická detská historická železnica
Nachádza sa v prímestskej rekreačnej zóne mesta Košice v údolí Čermeľského potoka a má dĺžku 3,9 km. Postavili ju v rokoch 1955-1956 a bola to prvá pionierska železnica na území socialistického Československa.
