Pre TASR to uviedol výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč. Reagoval tak na odporúčania Európskej komisie k návrhu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu Slovenska na obdobie rokov 2021-2030, ktoré zverejnila v júni.
Komisia predovšetkým vytýka Slovensku nízke ambície pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by mali spoločne zabezpečiť, aby súčet ich príspevkov dosiahol do roku 2030 aspoň 32 percent energie získanej práve z obnoviteľných zdrojov energie. Slovensko navrhuje 18 percent, čo sa však Komisii javí ako málo ambiciózny cieľ. Navrhuje podiel vo výške 24 percent.
Klepáč nesúhlasí s tým, že Komisia tlačí na Slovensko, aby zvýšilo podiel obnoviteľných zdrojov a dosiahlo tak zníženie znečisťovania ovzdušia, keďže Slovensko podľa neho v porovnaní s ostatnými štátmi s daným cieľom problém nemá. Hlavný problém Slovenska v otázke znečisťovania ovzdušia vidí v jemných prachových časticiach, ktoré sú vysoko karcinogénne.
"Keď hovoríme o nečistote ovzdušia, nehovoríme o CO2, ale o týchto jemných prachových čiastočkách, pretože CO2 v podstate na Slovensku produkujú Nováky, ktoré dúfam, že po roku 2023 budeme utlmovať, až odstavíme. Vojany stihne podobný osud. Samozrejme, potom sú tu ešte otázky priemyselných CO2, ktoré produkujú firmy, ale problémom SR sú hlavne lokálne kúreniská a potom doprava," zdôvodnil.
Slovensko má podľa neho vďaka vysokému podielu jadra pri výrobe elektrickej energie a vysokému podielu zemného plynu pri vykurovaní jeden z najlepších emisných profilov v rámci celej Európskej únie. "To je fakt. Preto sme veľmi šokovaní, že EÚ bez ohľadu na to má len jedinú odpoveď k plánu - zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov," konštatoval Klepáč, pričom sa domnieva, že tento krok by sa odrazil práve v cenách elektriny.
"Elektrina tento rok zdražela tri percentá, predpoveď na budúci rok je najmenej päť. Čiže elektrina sa stane luxusným tovarom a my máme zároveň riešiť problémy energetickej chudoby. Tak ako to do seba zapadá?" pýta sa šéf plynárov. Ako ďalej zdôraznil, nie je proti obnoviteľným zdrojom, avšak aj tie majú svoje limity, keďže adekvátne pracujú v optimálnych podmienkach. Poukázal na príklad z Nemecka, ktoré od roku 2011 investovalo zhruba 600-700 miliárd eur do obnoviteľných zdrojov, no paradoxne si Nemci podľa neho kvalitu ovzdušia mierne zhoršili, pretože keď nestíhali obnoviteľné zdroje - najmä v zimných mesiacoch -, zapli aj všetky uhoľné elektrárne.
"Nejde o to, že by sme boli proti obnoviteľným zdrojom, však prežiť chceme všetci, ale o to, aby sme zvolili optimálne cesty, ako sa k nim dostať, ktoré zohľadňujú nielen environmentálne, ale aj sociálne a hospodárske dopady," dodal. Uhlíková neutralita podľa Klepáča neznamená, že sa nebude tvoriť žiadny uhlík, ale že vytvorený uhlík sa bude kompenzovať dvoma spôsobmi: zachytávaním uhlíka a zalesňovaním. Lesy považuje za "biologickú pumpu".
Zemný plyn tvorí v súčasnosti asi 24 percent energetického mixu Slovenska, čo je zhruba rovnako, ako je to aj v rámci EÚ. Slovensko má druhé miesto po Holandsku v hustote plynárenskej distribučnej siete. Približne 78 percent miest a obcí je splynofikovaných, pričom v nich žije 94 percent obyvateľov Slovenska. Medzi rokmi 2030 a 2050 by však spotreba zemného plynu mala klesnúť na desatinu dnešnej, ak chce Európa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Klepáč vidí ako jeho možné alternatívy biometán, vodík a energetickú efektívnosť. Avšak zároveň priznáva, že stále to nepostačuje na jeho plnú náhradu.
"Myslím si, že budúcnosť je práve v tom, čo povedala aj nemecká kancelárka (Angela Merkelová) - v zachytávaní uhlíka. Zachytený uhlík je možné využiť v priemysle pri výrobe betónu a plastov. Uskladňovanie je jedna z možností práve v tých vyťažených ložiskách zemného plynu. Dnes už takýto pilotný projekt beží v anglickom meste Leeds," vysvetlil. Európa v súčasnosti predstavuje desať percent skleníkových emisií z celkového objemu. Ján Klepáč pripustil, že ak by aj európske štáty splnili svoj záväzok do roku 2050, problémom by mohli byť ostatní svetoví hráči, a teda samotný problém by sa nevyriešil.
"Je tu istý morálny záväzok jednotlivých krajín, alebo možno to uvedomenie si, že skutočne máme jednu Zem, tak si ju nejakým spôsobom chráňme. Ak Európa splní úlohu a zníži (emisie) o svojich desať percent, tak to celosvetovo až tak veľmi nepomôže. Ale verím tomu, že keď sa Čína do toho oprela, postupne budú aj ostatné štáty čistiť ovzdušie," konštatoval.
Česká republika, Maďarsko a Poľsko v júni na summite členských štátov EÚ v Bruseli zablokovali pokusy ostatných štátov dosiahnuť dohodu o uhlíkovej neutralite do roku 2050. Šéfovia vlád a štátov dostanú ďalšiu príležitosť na dosiahnutie dohody na summite v októbri tohto roka. Ten sa uskutoční po klimatickom summite OSN, ktorý zvolal generálny tajomník OSN António Guterres na 23. septembra.
