Obaja sa k svojej vysnívanej postave sa dopracovali až po tom, ako prešli peklom šikany, anorexie a bulímie. Pri nedávnej návšteve Bratislavy nám prezradili, čo na Slovensku najviac milujú.
Na Slovensku ste druhýkrát. Ako sa vám tu páči?
Chris: Toto je už moja tretia návšteva. Heidi je tu druhýkrát a obaja Slovensko milujeme. Prvýkrát som tu bol pred tromi rokmi a bol to naozaj krásny zážitok, vaše jedlo je famózne, špeciálne halušky.
A naozaj vám chutili?
Chris: Mám ich rád, ale musí na nich byť veľa slaniny. Viac slaniny je, samozrejme, vždy lepšie ako menej. (smiech) Halušky sú veľmi dobré, ale dosť ťažké jedlo.
Heidi: Mám rada vaše jedlo, ale viac ako jedlo milujem Slovákov. Všetci sú takí láskaví, vrúcni a pohostinní. Slovensko je miesto, kde by som rada nabudúce zobrala celú našu rodinu. Naozaj to tu milujem.
Chris, vaším krédom je, že počas svojho života chcete pomôcť miliónu ľudí. Naozaj to počítate?
Chris: Počítam. Máme úžasných členov tímu, ktorí po celé tie roky zhromažďujú maily od ľudí, ktorým sme pomohli schudnúť a ďakovali za inšpiráciu a motiváciu. Verte, či nie, bolo ich už viac ako milión. Toto je presne ten bod, kde som sa chcel pred desiatimi rokmi dostať, keď som sám sebe sľúbil, že to dokážem a dám si tento fakt aj vytetovať na vlastné telo. Nevedel som síce, ako to urobím, ale nejako sa to stalo. Za krátky čas som dokázal viac, ako som očakával. Myslel som, že mi to potrvá celý život. Keď nám však prišlo viac ako milión mailov od vďačných ľudí, nemôžeme predsa prestať. Skúsime teda pomôcť desiatim miliónom, potom päťdesiatim... Stále je ich veľa, hľadajú pomoc, návod na lepší život.
Pomáhate spolu s manželkou. Je to tak, že vám sa lepšie robí s mužmi a Heidi so ženami?
Heidi: Je to veľmi individuálne. Nebola som na obraze do tretej série programu Extrémne premeny, kde pomáhame ľuďom chudnúť, a tak byť zdravší. Keď som sa do tejto televíznej šou zapojila, tak sa veľmi rýchlo ukázalo, že niektorí ľudia vychádzajú lepšie s Chrisom, ktorý má mäkšiu povahu a iní zas so mnou. Vždy si chcem s človekom vybudovať naozaj silné priateľstvo, ale som tiež prísna. Povedala by som, že viac mužov sa lepšie cíti s Chrisom a ženy, ktoré sú emotívnejšie a sú aj matkami, alebo majú poruchu stravovania, vychádzajú lepšie so mnou. Myslím si, že sme perfektná dvojica. Chris rád pomáha masám. Sedí za počítačom a vymýšľa nástroje na to, ako pomôcť miliónom, zatiaľ čo ja preferujem komunikáciu jedného na jedného. My dvaja sme v tomto trošku rozdielni, každý uprednostňuje iný typ práce, ale výsledkom je úžasná spolupráca.
Stretávate sa s ľuďmi aj po tom, ako sa skončí šou?
Chris: Áno, snažíme sa s nimi byť v kontakte. S niektorými dokonca dodnes spolupracujeme, stali sa z nich naši tréneri a pomáhajú ďalším ľuďom na ich ceste k premene. Je to úžasné a dokonca po skončení šou som troch z nich sobášil, mám na to licenciu. Nie je to iba práca, ale veľmi osobná záležitosť. Aj keď sa niekedy v šou pochytíme, s mnohými z nich ostaneme priateľmi na celý život.
Boli aj takí, ktorí po skončení šou znovu rapídne pribrali?
Heidi: Tí sa nám ozývajú iba veľmi ťažko, zvyčajne nemajú záujem a nereagujú ani vtedy, keď sa ozveme my. Je to pre nich zložité, pretože sa hanbia, majú pocit viny a boja sa, čo si o nich budeme myslieť. Keď sa nám vyrozprávajú, zistia, že ich máme radi bez ohľadu na to, že znova pribrali. Jedno dievča, volá sa Rachel, nabralo po skončení šou všetky kilá naspäť. Vycestovali sme teda za ňou a dnes pre nás pracuje. Schudla už nejakých 30 kg, ale nezáleží na tom, ako vyzerá, stále to je úžasná osoba. Chudé telo z vás neurobí dobrého človeka, to jednoducho musíte mať v sebe.
Mali ste aj vy niekedy nadváhu?
Heidi: Nie, nikdy sme nemali nadváhu, ale obaja sme mali opačný problém. To znamená, že Chris bol ako dieťa veľmi drobný a chudý a bol preto šikanovaný. Ja som zasa mala veľmi vážnu poruchu príjmu potravy. Bola som najprv anorektičkou, potom som sa prejedala a stala sa bulimičkou. Ako tínedžerka som nikdy nebola vo vlastných očiach dostatočne chudá. Hovorila som si, že môžem jesť, čo chcem a potom to vyvracať. Vypestovala som si obrovskú a nezdravú závislosť od jedla. A to je presne to, s čím majú problém aj mnohí ľudia v našej šou.
Chris: Bol som to najmenšie dieťa v triede. Celé detstvo ma preto veľmi šikanovali a dokonca aj keď som dospel, nevyrástol som. Mám iba 173 centimetrov, čiže som stále nízky. Keď som objavil cvičenie, dalo mi to množstvo vnútornej sily, ktorá mi bola odobratá práve šikanovaním. Asi preto som sa do fitnesu zamiloval. Som si istý, že keď to dodalo silu mne, dokáže ju dať množstvu iných ľudí.
Máte štyri krásne deti, idú vo vašich šľapajach?
Chris: Nikdy sme ich nenútili nejako prehnane cvičiť. Nehovorili sme im, že keď chcú nejaký mobil alebo inú elektroniku, musia si ju zaslúžiť tým, že budú cvičiť. Robia to tiež, pretože to vidia u nás. Síce ani nám sa nie vždy chce, ale odmenou je to, ako dobre sa potom cítime a vyzeráme. Garáž sme premenili na telocvičňu a každý večer, keď si tam ideme zacvičiť, deti nás nasledujú. A to bez slova, nenútime ich. Skôr ako my dvaja urobíme prvý cvik, oni už bežia na bežiacom páse, robia si súťaž v zhyboch a to je strašne fajn. Pohyb im pripadá ako normálna vec a to je super.
Heidi: A najlepšie je, že vidím ich túžbu pracovať s inými ľuďmi. Najviac teda najmladší Cash, ktorý má sedem. Príde do garáže, nezáleží na tom, s kým tam cvičíme a začne toho človeka motivovať. Hovorí, poď, už to máš, to dáš! Je to roztomilé. Vidia, že mama a otec pomáhajú ľuďom a oni chcú robiť to isté.
Keby ste nerobili to, čo robíte, čím by ste boli? Chris, vy vraj máte pilotskú licenciu...
Chris: Áno, mám, ale viete, 11. september zmenil životy všetkých ľudí v Amerike a jednoducho sa mi nepodarilo dostať prácu v aerolinkách. Rozhodol som sa teda venovať svojej druhej vášni - cvičeniu a vyšlo to nad očakávanie dobre. Tréning je niečo, čo milujem, lietanie bola iba taká zábavka. Cvičenie je vášeň, za ktorú dostanem dokonca zaplatené. (smiech)
Heidi: Pred desiatimi rokmi som bola zamestnaná ako hypotekárny špecialista, takže by som asi dodnes pomáhala ľuďom získať ich vysnené domy. Milovala som byť svedkom, ako sa im menia životy, keď sa dostanú k domu, o ktorom si mysleli, že naň nikdy nebudú mať. Čiže ak by som dnes nebola trénerkou, asi by som bola motivátorkou. Pretože nie je nič lepšie ako vidieť, že sa životy ľudí menia k lepšiemu.
Na Slovensku v septembri štartuje druhá séria šou Extrémne premeny, ktorú koučuje Maroš Molnár. Pýtal si od vás nejaké rady?
Chris: Pamätám sa, že keď som tu bol naposledy, rozprávali sme sa o našich skúsenostiach. Všetci v Markíze sú otvorení našim návrhom, ako isté veci zlepšiť. Urobili kus roboty, že nastavili celý systém pre tunajších ľudí, veľmi podobný tomu, ktorý sa osvedčil v Amerike. Táto šou má u vás obrovský potenciál a Maroš je skvelý človek. Preto si myslím, že druhá séria rozhodne nebude posledná.
Heidi: Zhodli sme sa na tom, že by bolo dobré, ak by prišiel za nami do Ameriky a vyskúšal si, aký je náš systém. Okrem šou máme aj online program, prostredníctvom ktorého trénujeme 40-tisíc ľudí. Chceli by sme Marošovi odovzdať naše tajomstvá a naučiť ho všetko, čo vieme o tejto šou.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sa snažia schudnúť a nedarí sa im?
Chris: Ak sa obviňujete, že ste v chudnutí zlyhali, znamená to, že sa na to príliš sústredíte. Chudnutie je pritom oveľa jednoduchšie, ako sa zdá. Najväčšia chyba je - a to vidíme veľmi často, že ľudia si dajú naraz priveľa predsavzatí. Namiesto toho, aby si dali jedno, ktoré dokážu dodržať. Môžu to byť aj maličkosti. Napríklad najskôr vysadíte sladké a keď vám to už nebude robiť problém, môžete sa vzdať niečoho ďalšieho. Ak si dáte sedem predsavzatí naraz, tak zlyháte. Postupne to určite zvládnete. Nie sú to iba moje slová, sú za tým štatistiky, ktoré to dokazujú. Máte tak 83 % šancu na úspech, a to je dobré číslo. Len čo si dá človek čo i len dva záväzky naraz, toto číslo sa znižuje na 33 %. Nepríjemná matematika, ale je to tak. (smiech)
