Päťročná dcérka Anika aj jedenásťmesačný syn Kryštof ju totiž stále veľmi potrebujú. Napriek tomu herečka z obrazoviek nezmizla a už doslova o pár dní ju môžete vidieť v pokračovaní úspešného markizáckeho seriálu Sestričky.
Nakoľko intenzívne ste sa už ako dvojnásobná mama vrátili do práce? Sestričky sú skôr výnimka?
Výnimka to nie je, pri Kryštofovi je to tretí seriál. Nepracujem večer, čiže žiadne koncerty, alebo divadelné predstavenia, ale natáčaniu sa nevyhýbam. Keď bol Kryštof maličký, chodil so mnou, teraz cez prázdniny si zasa brávam so sebou Aniku. Nikdy nepracujem celý deň. Keďže dojčím, vždy si prácu zariadim tak, aby som mohla byť s deťmi, keď treba. Všetko sa to však rýchlo mení, každú chvíľu je to iný model života.
Darí sa vám teda rovnako šikovne manažovať si pracovný čas aj s dvomi deťmi? Nenarazili ste na nejaké svoje fyzické hranice?
Už áno, narazila. Keď som točila Sestričky, mala som dvakrát zapálený prsník. Kto zažil, vie. A do toho som musela ísť nakrúcať. Mali sme skorý ranný nástup. Ležala som s horúčkou na dlážke, lebo som neprešla od kúpeľne po posteľ. Nejako som sa nakoniec dostala na pľac a začala som sa cítiť lepšie, dalo sa mi nakoniec aj pracovať, a keď som natočila to úplne nevyhnutné, poslali ma domov sa liečiť. Bola som vďačná za ten prístup, lebo všetci boli ohľaduplní a citliví.
Vaša postava je nová. Prvú sériu Sestričiek ste vlani ako diváčka zaregistrovali?
Počúvala som správy o skvelej sledovanosti a aj kvalite tohto seriálu. Kamoška mi hovorila, že videla náhodou jednu časť a že si hneď musela pozrieť všetky ostatné. Bola úplne nadšená. Sama som Sestričky nevidela, mala som v tom čase naozaj iné priority. Ale mala som také pozitívne tušenie, či vzrušenie okolo toho. Niekedy sa mi to stáva. Takže keď som potom bola oslovená zahrať si jednu z postáv, pekne mi to do toho pocitu zapadlo a zdalo sa mi to akési logické. Veľmi som sa potešila.
V lekárskom seriáli ste si zahrali už pred rokmi v Ordinácii v ružovej záhrade. V princípe je toto prostredie pre vás akceptovateľné len v rámci hereckej práce, či ste človek, ktorý bez paniky zvláda návštevy nemocnice aj v reálnom živote?
K určitým percentám paniky sa priznávam. Zápach a špina, často... bohužiaľ. Som z lekárskeho prostredia, lekárom fandím, vidím trocha do zákulisia, ale určite by som nechcela skončiť niekde v nemocnici bez protekcie. Keď mám zdravotný problém, snažím sa ho riešiť včas a zmenou prístupu k sebe.
Anika sa na súrodenca veľmi tešila. Ako s ním vychádza? Berie ho ako fascinujúcu živú hračku?
Áno, presne tak. Často mi opakuje, že Kryštof je jej najobľúbenejší člen rodiny. Hneď ako rozlepia oči, smejú sa na seba, Anika ho vláči po byte, potom sa naňho nahnevá, on sa stále smeje, potom on začne strašne kričať, tak kričí aj ona, no je to zaujímavé.
Ako veľmi dcérka pokročila vo svojich umeleckých aktivitách? Naposledy ste hovorili o tom, že rada spieva a vymýšľa si texty...
To ju ešte drží, ale teraz máme nový hit a to je, že si hráme krátke situácie, buď z knižky, alebo z filmu, alebo si hráme vtip. Smejeme sa z toho a opakujeme to do nekonečna.
Ozaj, vy ste typ, ktorý doma trvá na zdravej bio strave a cukor s bielou múkou sú smrť?
Netrvám na ničom, skôr dieťa počúvam, a keď sa dá, nenápadne vpašovávam zdravé návyky. Včera Anika nechcela obed. Nechala som ju tak. Išli sme ku kaderníčke, a tam zaspala na gauči. Ukázalo sa, že je chorá. Bola som pyšná, že som nepodľahla nutkaniu byť rozumná matka, ktorá posadí dieťa za stôl a donúti ho zjesť obed. Čo sa týka bio, bola by som rada, keby také bolo všetko. Ale nie je. A deň si preto nepokazím. Ani deťom.
Je o vás známe, že ste veľkou fanúšičkou tenisu. Darí sa vám stále cestovať aj po turnajoch, alebo toto je niečo, čo sa z vášho života vytratilo?
Teraz je to mimo. Len grandslamy v telke. Ale to zasa príde.
Svoj život pomerne otvorene mapujete na instagrame. Baví vás takýto kontakt s fanúšikmi? Alebo vám vyhovuje mať zážitky pekne zosumarizované v takomto verejnom „albume“?
Oboje. Rada sa s ľuďmi týmto spôsobom podelím, a aj ten album nie je na zahodenie. Dnes som si to potvrdila v obchode, kde som chcela reklamovať topánky. Keďže som nemala blok, pátrali sme, kedy som ich kúpila a keďže to nebola bežná obuv, spomenula som si, že som dala foto na instagram. A tak som sa dostala aj k dátumu nákupu a potom k výpisu z účtu. Toto bol taký prozaický príklad, ale s pomocou IG sa dostávam k veciam, ktorými si zlepšujem alebo obohacujem život.
