Na pamätnej akcii, ktorú zorganizovali rodina a kamaráti z kapely, však chýbali dvaja najdôležitejší ľudia jeho života - rodičia. Tí úmrtie svojho jediného syna berú veľmi ťažko a na to, aby prišli medzi ľudí, ktorí si uctili pamiatku a tvorbu ich nezabudnuteľného potomka, sily nenabrali.
Pondelňajší večer už navždy zostane v mnohých srdciach ako jeden z tých najsmutnejších. V bratislavskej Starej tržnici totiž dali Petrovi Ďuďovi Dudákovi († 46) posledné zbohom všetci, pre ktorých niečo znamenal. Okrem kolegov z Hexu a stoviek priaznivcov nechýbala ani spevákova najbližšia rodina - partnerka Mirka, dcéra Mária a sestra Katka. Práve tá niesla stratu svojho milovaného brata tak ťažko, že ju ďalšie dve dámy museli počas dojímavého príhovoru podopierať. Ešte horšie sa s priskorým odchodom syna vyrovnávajú Petrovi rodičia, ktorí v sebe nenašli silu na verejnú rozlúčku doraziť. „Toto je asi najťažšia vec, akú som v živote robila. Naši rodičia ma poprosili, aby som ich ospravedlnila, že tu dnes s Peťkom a s nami nie sú.
Bolo by to pre nich veľmi náročné,“ len ťažko potláčala slzy zlomená sestra Katka. Rad užialených ľudí, čakajúcich s kyticami kvetov na zápis do kondolenčnej knihy a obdivujúcich inštalácie so snímkami z Ďuďovho života, sa zatiaľ hromadil po celej šírke sály. „V týchto ťažkých chvíľach je pre nás útechou cítiť vašu podporu. Je pre nás útechou vidieť nielen to, že Peťko bude žiť v našich spomienkach a srdciach, ale aj v srdciach vás, jeho fanúšikov, priateľov a známych. Všetkých tých, ktorých si získal svojou hudbou a tým, akým bol čistým a krásnym človekom,“ dodala srdcervúco Katka, ktorej s phrčou v hrdle zatlieskali aj herci Marek Fašiang a Vlado Kobielsky, moderátor Michal Hudák či spevák Adam Ďurica.
Čisté nebo a dobrý vietor
Hoci kamaráti z Hexu o Ďuďovom boji s rakovinou pankreasu vedeli už dlhšie, no nikto si priskorý odchod priateľa nepripúšťal. „Som rád, že som s ním prežil toľko úžasných vecí... Aj sme sa pohádali, no nech sa dialo čokoľvek, vždy sme sa k sebe vrátili a mali sme sa čoraz radšej,“ rozplakal sa pri spomienkach Tomáš Yxo Dohňanský. Námorníckym „Ahoj“ sa s Petrom rozlúčil aj Martin Fefe Žúži. „Mávam mu tam hore takto, lebo miloval more, vzduch a slobodu. Prajem mu na tú plavbu čisté nebo a dobrý vietor!“ Ďuďov pohreb by mal prebehnúť v úzkom rodinnom kruhu.
Ďuďova sestra Katka: Slová do neba
Peťko, mal si štyri roky, keď som sa narodila. Vraj si si veľmi želal sestričku. Spomínam, že som bola ešte malá, keď si ma vtedy dávno chytil pri prechádzke s rodičmi za ruku a moje detské srdce takmer roztrhala všetka tá láska k tebe. K môjmu veľkému bratovi. Spomínam si, ako som ako prváčka začala chodiť na klavír. Ako som ti, otočenému chrbtom, hrávala akordy, a ty si vždy správne uhádol všetky tóny. Pamätám si, ako nám v detskej izbe viseli plagáty Duran Duran a The Cure, zatiaľ čo moje spolužiačky šaleli za New Kids On The Block. Pamätám si, ako sa so mnou chceli kamošiť veľké dievčatá, lebo som bola tvoja sestra. Od detstva si žil vo svete naplnenom hudbou. Spomínam si, ako ste s chalanmi skúšali vaše prvé skladby.
Pamätám si na váš prvý koncert. Pamätám si, ako si sa v devätnástich oženil a narodila sa vám malá Mária. Vtedy mi bolo ľúto, že si odišiel z domu práve vtedy, keď sme sa mohli lepšie, po dospelácky, zblížiť. Neskôr som pochopila, že tam tá blízkosť medzi nami dvomi vždy bola. Z tvojej strany takým tým tichým, svojským spôsobom. Vždy, keď som to najviac potrebovala, si tu bol pre mňa a pomohol mi. Pamätám si na spoločné večery na chalupe, pri kartách či pri ohni, keď si občas vzal do rúk gitaru a hral všetko možné i nemožné, čo tebe alebo komukoľvek z nás napadlo. Pamätám si na tvoje pásikavé tričká. Pamätám si, ako si rád cestoval a vychutnával nové miesta všetkými zmyslami. Pamätám si, s akou láskou a hrdosťou si hovoril o Márii a jej úspechoch. Pamätám si, akú vždy mali radosť zo stretnutia s tebou moje deti. Nikdy nezabudnem, ako si Dorotka v posledný tvoj deň s nami obliekla pásikavé šaty. Pretože tak by sa ti to páčilo. Pamätám si ťa. A nikdy na teba nezabudnem.
