Podľa návrhu pätice predkladateľov na čele s trenčianskym županom Jaroslavom Baškom dostanú baníci, ktorí pracujú pod zemou, „kompenzačný“ príspevok. Jeho výška a dĺžka vyplácania budú závisieť od počtu odfáraných rokov a môžu dosiahnuť až 816 eur na mesiac.
Hornonitrianske bane sú síce súkromnu firmou, no na jej chod už 14 rokov prispievajú sumou približne 116 miliónov eur ročne všetci občania Slovenska prostredníctvom účtov za elektrinu. Novácke chemické závody totiž boli v rámci „všeobecného hospodárskeho záujmu“ povinné skupovať menej kvalitné hnedé uhlie z okolitých baní.
Aktivisti z Greenpeace kritizovali spaľovanie uhlia najmä kvôli jeho neekologickosti. „Uhoľné elektrárne sa považujú za najväčší zdroj nebezpečných emisií, ako sú oxid uhličitý, oxidy síry, dusíka a metán, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám a spôsobujú kyslé dažde a smog...“ uvádza sa v správe s názvom Skutočná cena uhlia. Aj preto vláda schválila akčný plán, ktorým sa zaviazala do roku 2023 prestať dotovať ťažbu uhlia. Do roku 2027 by ťažba mala skončiť úplne.
Čo bude s baníkmi
Finančne nám s transformáciou regiónu Hornej Nitry pomôže Európska únia. Otázkou však zostáva, čo s baníkmi. Smer chce ich situáciu riešiť zavedením príspevkov, na ktoré im vznikne nárok po vyhodení z práce. Ich výška by mala byť od 200 do 816 eur v čistom, s dĺžkou vyplácania 1 - 7 rokov.
„Kompenzačný príspevok budú dostávať podľa toho, koľko si odrobili pod zemou, bez ohľadu na to, či si nájdu, alebo nenájdu prácu. Avšak pochybujem, že niektorí baníci sa ešte po 30 odfáraných rokoch dokážu zamestnať,“ uviedol spolupredkladateľ zákona Jaroslav Baška, podľa ktorého sa však tento príspevok nebude týkať všetkých cca 4 000 baníkov v regióne, ale len štvrtiny z nich.
„Predpokladáme, že ide maximálne o tých 886 baníkov v roku 2026. Vyše tri štvrtiny ľudí by sa mali dovtedy zamestnať niekde inde. Pomôcť by tomu mal aj národný projekt o rekvalifikácii, na tom projekte robí Trenčiansky kraj spolu s ministerstvom práce. Ten by mal platiť od 1. novembra budúceho roku,“ vysvetlil Baška. Zákon o kompenzačných príspevkoch by mal platiť už od začiatku budúceho roku.
„Je to preto, že ľudí musia prepúšťať postupne, trh práce by nezvládol, keby prepustili naraz všetkých na začiatku roka 2024,“ myslí si Baška. Ten však pripomína, že kompenzácie budú stáť oveľa menej ako dotácie. „Teraz sa ročne skladáme na dotácie 115 miliónov, toto je za 14 rokov podľa najpesimistickejšieho odhadu nejakých 43 miliónov. A vo financovaní tohto nám pomôže aj Brusel," uviedol Baška s tým, že s návrhom sú spokojní aj banícki odborári. S ministerstvom financií ešte hľadajú dohodu.
Opozícia tvrdí, že systém sa dal nastaviť lepšie. Karol Galek zo SaS hovorí, že v rámci plánu transformácie regiónu budú podporované preškolenia baníkov s podporou EÚ. „Do konca roku 2023 však máme ešte viac ako 4 roky, teda ešte nemáme ako vyhodnotiť dopad uvedených opatrení a strana Smer ide kompenzácie nastavovať už dnes?“ pýta sa Galek s tým, že väčšina baníkov sa podľa neho dokáže zamestnať inde.
Týmto zákonom ide podľa neho Smer pripraviť baníkov o česť a odškodňovať za to, že pracujú v bani. „Príspevkom pre baníkov nehovoríme v SaS nie, ale až po vyhodnotení dopadu opatrení z plánu transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry a stanovení vekového stropu – tak ako to požaduje aj Európska komisia. V opačnom prípade ide iba o ďalšiu predvolebnú korupciu a kupovanie si hlasov baníkov z peňazí nás všetkých,“ dodal Galek.
Miroslav Masárik pracoval v bani celých 27 rokov. O tom, že vláda bude baníkov kompenzovať, zatiaľ nepočul. „Tak toto je veľká vec. a tiež pekné kompenzácie. Veď my, čo u ž tam nie sme, budeme mať menší dôchodok, ako tí, ktorí budú musieť odísť. Ja mám kamaráta, ktorý robil v bani 37 rokov a dostáva necelých 500 eur dôchodok, to je podľa mňa hanba. Ja pôjdem tiež teraz na dôchodok a nebudem mať ani zďaleka tých 800 eur, ako ponúkajú kompenzáciu,“ hovorí Miroslav, ktorý peniaze, samozrejme, ľuďom dopraje, no príde mu to nespravodlivé. „Ľudia sa v bani narobili a nemať dôchodok ani len 500 eur, je veľmi slabé. Vláda by sa mala aj nad týmto zamyslieť,“ uzavrel MIroslav.
Veríme, že to nie je jediný krok
Sme radi, že vláda plní svoje sľuby a začína plniť stanovené cieľe v Akčnom pláne transformácie regiónu hornej Nitry. Medzi ne patrí aj podpora baníkov, ktorí prídu o prácu v dôsledku ukončenia ťažby a spaľovania uhlia. Veríme, že toto nie je jediný krok a že vláda bude podporovať ďalšie sociálne programy a rekvalifikáciu baníkov.
Ak sa má stať horná Nitra sebestačným regiónom s kvalitným životným prostredím, tak ako je napísané vo vízii Akčného plánu, potom vláda musí podporiť aj zamestnanosť v regióne, napríklad podporou obnoviteľných zdrojov energie a energetických úspor.
Je to prijateľná cen za útlm baníctva
Ak by som bol prísny, spýtal by som sa, o čo viac sú znevýhodnení baníci oproti iným zamestnancom, ktorí za posledné dve desaťročia stratili prácu (ktorá zanikla často s celou ich profesiou - napríklad v textilnom priemysle) a to sa dialo za oveľa horšej situácie na trhu práce, než je dnes.
Dlhoroční baníci môžu mať poškodené zdravie nad rámec bežnej ujmy z práce v priemysle, toto ale návrh zákona nijako netestuje, priznáva rentu každému. Na druhej strane, ak tento zákon pomôže konečne presadiť defi nitívne a okamžité zastavenie extrémne ekonomicky neefektívne a zároveň ekologicky škodlivé dotácie, tak je to prijateľná cena.
Čo na to Ministerstvo hospodárstva?
- Ministerstvo hospodárstva SR s pánom poslancom Baškom o problematike hornej Nitry a transformácii regiónu dlhodobo komunikuje a poskytuje mu súčinnosť a informácie ako predsedovi trenčianskeho samosprávneho kraja. MH SR sa na tejto poslaneckej iniciatíve podieľa. Pripomíname, že kompenzačný príspevok pre baníkov, ktorí stratia zamestnanie útlmom baníctva, podporila v Akčnom pláne transformácie regiónu horná Nitra aj vláda. Podstatné je, aby boli pre baníkov zabezpečené finančné prostriedky.
Kto dostane kompenzačný príspevok?
- nárok na príspevok nebudú mať baníci, ktorí poberajú starobný či predčasný starobný dôchodok
- ak budú zároveň poberateľmi invalidného dôchodku či úrazovej renty, doplatí sa iba rozdiel medzi touto sumou a sumou kompenzačného príspevku, na ktorý majú baníci nárok
- nie je to ako výsluhový dôchodok, ten je za odslúžené roky, toto je len z dôvodu straty zamestnania, keď dostane baník výpoveď z nadbytočnosti, pretože sa znižujú stavy
- ak si baník po 30-tich odfáraných rokoch nájde inú prácu, napríklad ako vrátnik, za ktorú bude poberať minimálnu mzdu 520 eur, tak s príspevkom 816 eur bude mať celkový príjem cca 1 276 eur
Fakty o baniach na Slovensku
116 miliónov eur
- na stratovú výrobu elektriny z hnedého uhlia ide ročne 116 miliónov eur
- druhá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2005 označila výrobu tejto elektriny za všeobecný hospodársky záujem
Len 5% svojej elektriny
- Slovensko vyrába z hornonitrianskeho uhlia len 5 % svojej elektriny
- v roku 2015 súčasnú podobu podpory odobrila vláda Roberta Fica
Dotácie do roku 2023
- pôvodne mal štát platiť do roku 2030, no aktuálna vláda to prehodnotila
- ministri Raši a Žiga navrhli termín skrátiť do roku 2023
Znečisťovanie ovzdušia
- problémom totiž je extrémne znečisťovanie ovzdušia na Slovensku cez vypúšťanie oxidu uhličitého
- celkové náklady na uzatváranie baní boli doteraz odhadnuté na 110 miliónov eur
3600 zamestnancov
- v baniach je zamestnaných približne 3 600 zamestnancov, elekráreň Nováky má 400 pracovníkov
- celkové náklady na uzatváranie baní boli doteraz odhadnuté na 110 miliónov eur
Ťažba do roku 2027
- uhlie sa bude v baniach ťažiť do roku 2027, pôvodný termín bol do roku 2033
