"Oprávnená osoba, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok baníkom, bude dôchodkovo poistená ako poistenec štátu, ak nebude dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo poistenec štátu z iného dôvodu," uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu zákona o kompenzačnom príspevku baníkom, ktorý do parlamentu predložili piati poslanci NR SR za stranu Smer-SD. Štát by tak mal za prepustených baníkov platiť Sociálnej poisťovni poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity.
Návrh zákona má však viaceré nedostatky. Poberateľa kompenzačného príspevku síce definuje ako povinne dôchodkovo poistenú osobu, avšak nehovorí nič o tom, kto má toto poistné platiť. Paragraf zákona, ktorý hovorí o tom, za koho štát platí poistné, totiž poslanci za Smer zabudli novelizovať. Z návrhu zákona tiež nie je jasné, z akého vymeriavacieho základu by štát platil dôchodkové poistenie za bývalých baníkov, ktorí by dostávali kompenzačný príspevok. Aj tieto ustanovenia zákona totiž poslanci za Smer-SD nenavrhli novelizovať. V navrhovanej podobe by tak bol zákon nevykonateľný, keďže by prepustení baníci síce boli povinne dôchodkovo poistení, ale nikto by za nich neplatil poistné.
"Samo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pri príprave návrhu zákona navrhlo, aby baníci, ktorí prídu o zamestnanie z dôvodu útlmu banskej činnosti a nie sú schopní opätovného zaradenia na trh práce v inom odvetví, boli počas obdobia poberania osobitného príspevku baníkom dôchodkovo poistení ako poistenci štátu," uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí Michal Stuška. Ku konkrétnym výhradám agentúry SITA o legislatívnych nedostatkoch návrhu zákona sa nevyjadril. "K poslaneckému návrhu MPSVR predpokladá ešte ďalšiu odbornú diskusiu v rámci legislatívneho procesu," povedal.
Návrh zákona však vyvoláva aj ďalšie otázky. Hovorí totiž len o tom, že poberateľ kompenzačného príspevku nesmie dostávať osobitný príspevok baníkom, starobný, predčasný starobný a invalidný dôchodok, úrazovú rentu a výsluhové dávky. Na získanie príspevku by malo stačiť, aby bol prepustený baník zaradený na úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Spolu so žiadosťou o zaradenie do evidencie nezamestnaných má predložiť aj žiadosť o vyplácanie kompenzačného príspevku. Návrh zákona tak nevylučuje poberanie kompenzačnej dávky spolu s dávkou v nezamestnanosti. Takisto nerieši otázku, či bývalý baník príde o kompenzačnú dávku v prípade, ak si nájde novú prácu napríklad po dvoch mesiacoch strávených na úrade práce. "Nárok na kompenzačný príspevok oprávnenej osobe zanikne uplynutím doby poskytovania kompenzačného príspevku, priznaním osobitného príspevku baníkom, starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky výsluhového zabezpečenia alebo smrťou oprávnenej osoby," uvádza sa v návrhu zákona.
V doložke vplyvov návrhu zákona pritom nie sú vyčíslené dopady tohto návrhu na rozpočet verejnej správy. V doložke vplyvov poslanci za Smer priznávajú len to, že návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a tento vplyv nie je rozpočtovo zabezpečený.
K samotnému poskytovaniu kompenzačných príspevkov pre prepustených baníkov má výhrady analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli. "Je potrebné, aby sa vytvoril spôsob na zapojenie týchto ľudí do produktívnej ekonomiky, aby sa dokázal využiť ich ľudský kapitál a nevytvárala sa skupina ľudí, ktorá bude závislá od štátu," uviedol pre agentúru SITA. Kompenzačné príspevky pre baníkov, ktorým sa skončí pre útlmový vládny program pracovný pomer, by mali dosiahnuť najmenej 200 eur. Dvestoeurovú kompenzáci majú získať od budúceho roka baníci počas dvanástich mesiacov, ak pracovali pod zemou najmenej tri roky. Dva roky by mali podľa predloženého návrhu 252,50 eura mesačne poberať baníci, ktorí fárali do baní najmenej šesť rokov. Baníci, ktorí odpracovali v baniach najmenej desať rokov, by mohli mesačne dostať počas troch rokov kompenzačný príspevok vo výške 350 eur. Najviac by si mali prilepšiť baníci, ktorí si v baniach odrobili 30 rokov. Títo baníci by mali podľa poslancov Smeru dostávať 816,60 eura mesačne počas siedmich rokov.
Vláda začiatkom leta schválila akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. Na základe neho by sa v regióne mali realizovať dve stovky investičných projektov za tri miliardy eur. Projekty by sa mali financovať nielen prostriedkami zo súkromného sektora a rôznych fondov, ale hlavne z eurofondov. Plánované projekty by sa mali týkať viacerých oblastí. Vládny akčný plán transformácie regiónu hornej Nitry napríklad počíta s výstavbou novej dopravnej infraštruktúry, s podporou inovácií, výskumu a vývoja, podporou rozvoja malého a stredného podnikania či s rozvojom cestovného ruchu.
