Pre tento šport to bude celosvetová olympijská premiéra. Mladý Košičan, o ktorom môžeme smelo povedať, že je naším najväčším majstrom na skejte, má s touto športovou disciplínou na Slovensku veľké plány. Nielen počas jeho aktívnej kariéry, ale najmä po tom, ako sa raz so svetovými súťažami rozlúči. Viac už prezrádza sám v našom rozhovore.
Ako vyzerala tvoja cesta od hobby skejtovania až k profesionálnemu športu?
Skejtujem od svojich 6 rokov, teda už 19 rokov. Začínal som klasicky na ulici, skejtparky vtedy ešte neexistovali. Prišli prvé súťaže - slovenské poháre a potom aj české poháre, kde sa mi začalo dariť. Za zlom mojej kariéry považujem cestu do Los Angeles, kolísky skateboardingu, počas zimy 2013. To ma veľmi nakoplo. Splnil som si svoj americký sen a po prvýkrát jazdil v skejtparkoch s typmi prekážok, aké som dovtedy nevidel. Strašne veľa som sa tam za ten mesiac naučil. Vďaka tomu som po návrate začal objazďovať všetky európske a potom aj svetové súťaže.
Na ktorý z tvojich doterajších úspechov si najviac hrdý?
Určite je to minuloročná sezóna a vyhratá celá séria FISE World Series, čo sa mi podarilo aj napriek zraneniu – zlomenému lakťu. A hrdý som aj na úspech z roku 2017, a to 3. miesto v celkovom poradí svetového pohára. Svetový pohár som dovtedy nikdy nevyhral a v tom roku sa mi to podarilo hneď trikrát.
Vieme, že tvojou najväčšou výzvou sú aktuálne budúcoročné olympijské hry v Tokiu. Ako odhaduješ svoje šance?
Vstupnou súťažou pre skejterov z celého sveta, ktorá otvára dvere po prvýkrát na olympiádu, je Street League, konkrétne jej aktuálne kolo v Los Angeles. Verím, že sa kvalifikácia vydarí a účasť na olympijských hrách za Slovensko budem mať istú. Tokio bude naozaj zaujímavé, pretože to bude prvá olympijská skúsenosť pre všetkých skejterov. Nechcel by som však na seba vyvíjať príliš tlak len preto, že to bude viac sledovaná udalosť. V prvom rade si to chcem užiť. Ale samozrejme, keď sa mi podarí ísť tam za Slovensko, bude to pre mňa mega cťou. A ak by prišla medaila, uvedomujem si, že by to bol obrovský impulz do budúcna, čo sa týka podpory skateboardingu na Slovensku.
Kde vidíš svoje miesto, keď raz ukončíš svoju profesionálnu dráhu a účasť na súťažiach?
Skateboarding je celý môj život a určite pri ňom ostanem. O svojej budúcnosti uvažujem tak, že keď už nebudem aktívne skejtovať, mám v pláne zužitkovať svoje skúsenosti a ponúknuť spoluprácu, či už Slovenskému rýchlokorčuliarskemu zväzu alebo Slovenskému olympijskému a športovému výboru, keďže skateboarding bude v budúcnosti, verím, aj z olympijského pohľadu čoraz atraktívnejšia disciplína. Mojou víziou je pomáhať zlepšovať podmienky pre mladých skejterov, organizovať súťaže, prinášať na Slovensko know-how, ktoré majú ostatné krajiny. Veľká vec by bola, keby sa u nás podarilo raz vybudovať napr. podľa príkladov z USA či Holandska indoorové, celoročne fungujúce tréningové centrum. Celý skateboarding vo svete sa stále posúva, dnešné talenty sa učia oveľa rýchlejšie. Každou generáciou prichádzajú iné triky, resp. ich nové a ťažšie kombinácie. Je to prudko dynamický vývoj, ktorý budem určite aj v budúcnosti sledovať.
Takže dá sa povedať, že profesionálny skateboarding je u nás ešte stále iba „v plienkach“ a ty si rozhodnutý byť v budúcnosti súčasťou tvorby jeho celkového systému a infraštruktúry.
Presne tak. Teším sa na to, čo sa podarí vybudovať. A som rád, že sa nám už aj dnes darí pomaličky sa posúvať. Som jeden z mála jazdcov, ktorý sa má možnosť zúčastňovať veľkých súťaží, brat je predseda sekcie skateboardingu na zväze. Som hrdý na to, že na Slovensko prinášame nové smerovanie skateboardingu ako športovej disciplíny. A mám úplne jasno v tom, že v tejto vlne by som chcel pokračovať naplno aj v budúcnosti, keď raz aktívnu kariéru ukončím.
Dokedy plánuješ ešte aktívne jazdiť na súťaže?
Veková hranica sa momentálne posúva. Myslím, že minimálne takých 10 rokov to ešte potrvá. Ale keď sa to skončí, aj naďalej si budem skejtovať len pre radosť. A aj do tej ďalšej etapy vstúpim s istotou, pretože popri mojich víziách, ktoré som spomínal, mám už teraz s bratom paralelne rozbehnuté aj vlastné podnikanie súvisiace ako inak so skateboardingom.
V čom ťa osobne skateboarding ako človeka posúva na tvojej životnej ceste?
Skateboarding je učiteľ trpezlivosti a vytrvalosti. Začiatky sú vždy ťažké, je to neskutočne veľa pokusov, pádov, zranení - niekedy aj psychických. Tým, že som si sám trénerom, ma tento šport učí aj sebadisciplíne. Navyše mne osobne pomohol aj v tom, že som sa naučil jazyk, čo v škole až tak rýchlo nešlo. Ale čo je najdôležitejšie, táto moja vášeň mi dodala v živote sebaistotu, že sa dokážem uživiť niečím, čo ma baví. A keď myslím dopredu na to, čo príde o pár rokov, keď povesím aktívne skejtovanie na klinec, s istotou môžem povedať, že to bude aj naďalej parádna jazda.
Čo by podľa Riša skateboarding u nás najviac potreboval? Prečo je treba popracovať na zmene verejnej mienky o tomto športe? Celý rozhovor vám prináša hlavný partner Slovenského olympijského a športového výboru – poisťovňa Kooperativa - na svojom blogu www.preistotu.sk. Príbeh Riša Turyho je súčasťou iniciatívy „Myslím dopredu“, ktorá odhaľuje budúcnosť našich olympionikov po ukončení ich profesionálnej kariéry.
