Slovensko čaká dôležitá voľba vrcholného predstaviteľa justície: Kto sa pobije o post šéfa Najvyššieho súdu?

Schyľuje sa k ďalšiemu súboju o podobu slovenského súdnictva. Podľa posledných prieskumov je dôvera Slovákov v spravodlivosť na historicky najvyšších číslach. Napriek tomu stále ide len o 33 % tých, ktorí si myslia, že naša justícia je v dobrom stave. Ani zďaleka tak nedosahujeme na priemer Európskej únie.

Už na začiatku septembra pritom dôjde k dôležitej výmene na čele Najvyššieho súdu SR. Odchádzajúcu predsedníčku Danielu Švecovú (68) nahradí jeden zo štvorice kandidátov.

Do hry pritom vstúpil aj kontroverzný sudca Štefan Harabin, ktorý sa len prednedávnom neúspešne uchádzal o kreslo prezidenta. V celoslovenskej voľbe skončil tretí so 14 % hlasov. Harabin už v minulosti riadil Najvyšší súd, dokonca dvakrát. Jeho kritici pripomínajú najmä nízku dôveryhodnosť súdom v tom období, netransparentné rozdávanie odmien a trestanie vlastných kritikov.

Harabin namieta, že sa vždy riadil podľa zákona. Počas volebnej kampane však nedokázal vysvetliť nadobudnutie svojho majetku z minulosti.

Saková nepodporila zvyšovanie platov vojakov: Žiada rovnaké podmienky aj pre políciu či hasičov

V súčasnosti však Harabin nepatrí medzi favoritov voľby, keďže pomery v Súdnej rade sa zmenili. Funkcie sa tak môže chopiť jedna z trojice sudkýň, pričom favoritkami sú bývalá šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejková či bývalá predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková. Organizácia Via Iuris tvrdí, že Najvyšší súd je vrcholným orgánom a svojimi stanoviskami ovplyvňuje rozhodovanie krajských aj okresných súdov. „Zo septembrovej voľby by víťazne mala vyjsť osoba, ktorá má rozsiahle odborné skúsenosti a zároveň nejestvujú žiadne pochybnosti o jej morálnej integrite a nezávislosti,“ uviedla Eva Kováčechová, spolupracujúca s Via Iuris.

Voľbu má na starosti Súdna rada, ktorá má 18 členov. Zvoleného kandidáta však musí vymenovať Zuzana Čaputová. „Prezidentka má v prípade kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu SR rovnaké právomoci ako v prípade kandidáta na generálneho prokurátora,“ myslí si advokát Peter Kubina, ktorý je aj poradcom prezidentky. Naznačuje, že hlava štátu má možnosť odmietnuť menovanie zvoleného kandidáta za určitých podmienok. „Ak existuje závažná skutočnosť vzťahujúca sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie,“ dodal Kubina.