Tajomná stanica v Antarktíde: Čo sa deje uprostred ničoho na IceCube?
1. 11. 2019, 3:00 (aktualizované: 29. 5. 2020, 13:00)

Zdroj: icecube
Južný pól je veľmi odľahlé miesto. Ale o to strategickejšie. Nie nadarmo tam majú svoju polárnu stanicu Američania a kúsok od nich aj Rusi. Práve vo vždy ľadovej Antarktíde vedci skúmajú a odkrývajú doteraz neprebádané tajomstvá života na Zemi a vesmíru. Čo sa deje na výskumnej stanici IceCube?
Zdroj: icecube
Zdroj: icecube
Zdroj: icecube
Galéria k článku
Neďaleko americkej Amundsenovej-Scottovej stanice na južnom póle stojí od roku 2010 čudesná stavba. Je to observatórium, ale vesmír neskúma prostredníctvom teleskopu či zachytávania rádiových signálov. Laboratórium IceCube poľuje na tajomné a vlastne nepolapiteľné častice kozmického žiarenia - neutrína. A práve na to potrebuje hrubý arktický ľad, v ktorom sú umiestnené tisícky senzorov.
Neutrína sú vysokoenergetické elementárne častice (teda menšie ako atómy), ktoré sú elektricky neutrálne. To znamená, že s hmotou reagujú len veľmi zriedkavo. Prakticky bez toho, aby zanechali po sebe akúkoľvek stopu, prechádzajú naším telom i planétou Zem. Každú sekundu prejde iba vaším nechtom na palci 100 miliárd neutrín! O ich existencii sa však môžeme dozvedieť len nepriamo.
Ak prechádzajú molekulami vody v ľade, môžu vytvoriť elektricky nabité častice. A tie zase môžu vyvolať tzv. Cherenkovovu žiaru – svetelný efekt, ktorý sa už dá zaznamenať. Deje sa to v prípade, ak energeticky nabité častice prechádzajú ľadom rýchlejšie, ako by ním prechádzalo svetlo. Čiže, aby sme to zhrnuli, šanca, že sa také niečo stane a dokáže sa to zaznamenať prístrojmi, je veľmi malá. Ale je! A práve na meranie takýchto úkazov sa zameriava IceCube, lebo priamo neutrína skúmať nedokáže.
A na čo je to dobré? Zdrojom neutrín sú nekonečné hlbiny vesmíru, prichádzajú k nám dokonca aj z iných galaxií. Práve skúmanie vesmírneho žiarenia nám môže dať odpovede o stavbe a fungovaní nášho vesmíru. V roku 2017 takto IceCube zachytil prechod neutrína, ktoré na Zem priletelo z čiernej diery vzdialenej 3,7 miliardy svetelných rokov!
Autor: Nový Čas, Andrej Ďuríček