Ministerstvo kultúry (MK) SR preto na ich sanáciu žiada od vlády 4,8 milióna eur. Materiál je v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré ministerstvo zdôvodňuje naliehavým verejným záujmom a havarijným stavom.
Najzložitejší stav je v Románskom paláci. "Pokiaľ sa nepristúpi k zabezpečeniu a hlavne navrhovanému prestrešeniu, musíme upozorňovať na to, že hrozí až deštrukcia," priblížila pre TASR riaditeľka Slovenského národného múzea (SNM) – Spišského múzea v Levoči Mária Novotná. Situáciu podľa nej zhoršuje hlavne počasie, voda vymýva spojovaciu maltu medzi murivom. Podobná situácia je v západných palácoch.
"Základné východiskové práce zabezpečené sú, teraz je potrebné pristúpiť k sanácii architektúr," uviedla Novotná. Na hrade už zabezpečili inžinierske siete, majú aj projektovú dokumentáciu a stavebné povolenia. Práce by podľa Novotnej mali trvať tri roky. Materiál ministerstva kultúry špecifikuje, že viac než polovica prostriedkov má smerovať na sanáciu Románskeho paláca, ďalších 2,2 milióna na rekonštrukciu západných palácov s kaplnkou. Takmer 150 000 chce ministerstvo použiť na spevnenie plôch a nádvoria a ďalších 150 000 na sanáciu hradného brala. Ďalších takmer 600 000 mimo tohto rozpočtu by mala stáť aktualizácia projektovej dokumentácie.
Rezort kultúry tiež upozorňuje, že sa môže zopakovať podobná situácia ako v 1994, keď padajúce bloky ohrozovali okolitú zástavbu v Spišskom Podhradí. Hrozí tiež samovoľné zrútenie niektorých častí. "Poruchy majú vzhľadom na svoje príčiny progresívny vývoj, ktorý sa samovoľne nezastaví," konštatuje ministerstvo. Spišský hrad čiastočne rekonštruovali v 70. rokoch minulého storočia, od roku 1986, keď ho sprístupnili verejnosti, ho navštívilo niekoľko miliónov turistov. Od roku 1993 je na zozname UNESCO.
