Potvrdil to hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák v súvislosti s ich zvýšením vo viacerých zariadeniach školského stravovania na Slovensku. Podľa Kaliňáka v dotácii nie sú zarátané náklady na platy, energie či investície do rozširovania kapacít a nákupu nových technológii či tanierov a príborov. Rovnako v tom nie sú zarátané ani náklady na likvidáciu kuchynského odpadu. "Obec si poplatky nastavuje v príslušnom všeobecne záväznom nariadení, ktoré schvaľujú poslanci zastupiteľstiev," poznamenal Kaliňák.
Hovorca bratislavskej Karlovej Vsi Branislav Heldes uviedol, že príspevok štátu zriaďovateľom školských jedálni nepokryje všetky náklady, dokonca nebude postačovať ani na suroviny. "Mestám a obciam sa v dôsledku rozhodnutia poskytovať obedy zadarmo zvýšia náklady na energie, zamestnancov v školských jedálňach a na materiálno-technické vybavenie," dodal. Alena Madzinová zo Školského úradu vo Veľkom Slavkove v okrese Poprad TASR potvrdila, že problémy nastávajú najmä tam, kde nie sú školské jedálne zriadené alebo nemajú dostatočnú kapacitu. Pripomenula, že niekde sa budú namiesto teplého obedu vydávať suché balíčky.
Podľa riaditeľa Základnej školy s materskou školou na Riazanskej ulici v Bratislave Jána Papugu sú jedálne na Slovensku dlhodobo podfinancované. Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov tvrdí, že starostlivosť štátu nespočíva iba v krokoch, ako je príspevok na stravu, ale aj v starostlivosti o zamestnancov a materiálno-technické vybavenie. "V tomto štát úplne zlyháva. Nemáme dostatok učiteľov, ale aj nepedagogických zamestnancov, o prácu v kuchyni nie je žiadny špeciálny záujem," povedal s tým, že očakávať, že sa nájde nová vlna kvalitných posíl do školských jedální, je naivná.
Kaliňák dodal, že postupný prechod z "obedov zadarmo" z materských aj na základné školy umožnil prípravu školských zariadení, ale rovnako odkryl aj mnohé starosti. "Naďalej sa ukazuje ako problém nedostatok kuchárok a pomocnej pracovnej sily, nárast výdavkov samospráv v súvislosti s technickým dovybavením kuchýň, ale aj spôsobom nastavenia evidencie vydaných obedov vrátane nákladov na likvidáciu odpadu," poznamenal Kaliňák. Ako doplnil, problematicky sa javí aj limitovaný čas na výdaj obedov na základných školách, ktorý s nárastom stravníkov spôsobí problémy najmä v malokapacitných školských jedálňach.
Po obedoch zadarmo, na ktoré majú od 1. januára nárok deti v materských školách, budú od 1. septembra dostávať bezplatnú stravu aj žiaci základných škôl. Od začiatku školského roka tak každý žiak bude dostávať denne na stravu 1,2 eura.