Myslia si to poslanci z hnutia OĽaNO. Tí predložili do Národnej rady SR návrh ústavného zákona, ktorý by to umožnil. Poslanci sa odvolávajú aj na to, že jedným z hlavných aktérov tejto kauzy je podnikateľ Marian Kočner, ktorý je obvinený v prípade objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Obžalovaný je tiež za falšovanie zmeniek TV Markíza a marenie spravodlivosti.
Predkladateľom návrhu ide podľa vlastných slov predovšetkým o objektívne vyšetrenie káuz spojených s Technopolom, čomu bránia udelené milosti, "a tak chránia tých, ktorí by sa mali za svoje podvody a iné trestné činy zodpovedať pred súdom". V kauze Technopol už bola zrušená milosť pre Michala Kováča mladšieho, syna exprezidenta Kováča. Rozhodnutie bolo súčasťou zrušenia tzv. Mečiarových amnestií, o ktorom rozhodla NR SR v apríli 2017.
Poslanci sa odvolávajú aj na to, že pred dvomi rokmi boli zrušené len rozhodnutia o udelení milostí, ktoré sa týkali Kováča mladšieho, avšak nie ďalších obvinených v tejto kauze. Líder koaličného Mosta-Híd Béla Bugár vtedy na otázku, prečo nebola zrušená milosť aj Marianovi Kočnerovi odvetil, že to bol kompromis vo vládnej koalícii.
Podobným návrhom sa už plénum zaoberalo v decembri minulého roka. SaS vtedy predložila návrh ústavného zákona, ktorý by prinášal zrušenie milosti pre Mariana Kočnera v kauze Technopol. Návrh poslanci neschválili. V apríli 2017 rozhodla NR SR o zrušení tzv. Mečiarových amnestií z 3. marca a 7. júla 1998 a milosti exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Právomoc rušiť protiprávne amnestie či individuálne milosti prezidenta dala parlamentu zmena Ústavy SR.
V kauze Technopol ide o spor, v ktorom sa rozhoduje, kto je vlastníkom firmy. Podľa právnikov firmy, ktorá zastupuje vlastníkov okolo podnikateľa Pavla Páveka, sa spor týkal významnej časti doterajšieho konania. Podvod mal presahovať výšku dvoch miliónov amerických dolárov.
