Cieľom reformy je znížiť o 25 percent počet poslancov a zároveň zaistiť voľbu 20 percent členov zákonodarného zboru prostredníctvom pomerného systému namiesto väčšinového.
Hovorkyňa francúzskej vlády Sibeth Ndiayeová na tlačovej konferencii spresnila, že tieto reformy znamenajú naplnenie predvolebných sľubov prezidenta Emmanuela Macrona. Sú tiež reakciou na nedôveru verejnosti voči štátnym inštitúciám, ktorú občania vyjadrili počas rozpravy rozprúdenej z podnetu prezidenta po sérii protestov "žltých viest".
Ministerka spravodlivosti Nicole Belloubetová tiež potvrdila uvedené reformné snahy vlády, zároveň však v tejto súvislosti upozornila, že parlamentné diskusie o inštitucionálnej reforme sa nezačnú dovtedy, kým nebudú vyhliadky na "predbežnú globálnu dohodu" s oboma komorami zákonodarného zboru, najmä však so Senátom, kde Macronova strana Republika vpred (LREM) nemá väčšinu.
Podľa plánov francúzskej vlády by sa počet poslancov mal znížiť zo súčasných 577 na 433 členov parlamentu a z 348 senátorov by si svoje kreslá malo zachovať len 261.
Okrem toho jedna pätina členov dolnej komory, čiže 87 poslancov, by bola volená systémom pomerného hlasovania. Túto žiadosť predložili niektoré politické strany, napríklad Národné združenie (RN) pod vedením Marine Le Penovej alebo Zelení, ktoré sa sťažujú, že súčasný väčšinový hlasovací systém prostredníctvom dvoch kôl ich znevýhodňuje a naopak, favorizuje veľké politické strany.
Ďalším navrhovaným opatrením je snaha obmedziť počet mandátov poslancov a starostov miest na maximálne tri po sebe nasledujúce volebné obdobia - s výnimkou malých miest a obcí s počtom do 9 000 obyvateľov.
K navrhovaným opatreniam patrí aj zmena upravujúca počet podpisov potrebných na zvolanie referenda. Po novom by už mal stačiť jeden milión podpisov občanov, namiesto súčasného stavu, keď sa požaduje 10-percentuálny podiel populácie, čiže okolo 4,7 milióna podpisov.