Návrh, že nebudeme musieť používať tieto drobné, sa skloňuje opakovane, váhu tomu teraz pridáva fakt, že o návrhu sa otvorene šepká v parlamente. Čo by priniesol takýto krok?
Bývalý minister financií a terajší guvernér NBS Peter Kažimír má v tom jasno. Zrušenia drobných eurocentových mincí sa podľa neho netreba obávať. Ako príklad podobného kroku uvádza ukončenie používania haliernikov slovenskej koruny na začiatku milénia.
„Pred 16 rokmi došlo k zrušeniu 10- a 20-haliernikov bez toho, aby to spôsobilo cenový šok, a bez toho, aby sme znevýhodnili zraniteľnejšie skupiny,“ napísal vo svojom komentári Kažimír v Denníku N a dodal, že zrušením drobných eurocentov by sa znížili náklady na distribúciu a obeh mincí, a tak by sa ušetrili milióny eur do štátnej kasy.
„Belgicko vyčíslilo úsporu spojenú s týmto obmedzením na 44 miliónov eur, a to je suma, s ktorou vieme čosi robiť. Investovať ju do vzdelávania mládeže, zvyšovať finančnú gramotnosť verejnosti a podobne,“ doplnil.
Nie je to novinka
Nielen Belgicko, ale celkovo až päť krajín eurozóny už zrušilo používanie malých eurocentových mincí. Naposledy tento krok urobili na začiatku minulého roka v Taliansku. Aj keď ich stiahli z obehu, naďalej musia používať jednocentovky z iných členských krajín. V praxi to znamená, že ceny sú naďalej uvádzané „po starom“, ale pri platení sa už zaokrúhlia na päť centov. Toto by mohla byť aj cesta Slovenska, ktoré si to môže takýmto spôsobom upraviť samo.
Celkové zrušenie malých euromincí má však pod palcom Európska komisia, ktorá sa týmto problémom zaoberá už od roku 2012. „Keďže jednotlivé krajiny nemôžu samostatne rozhodnúť o zrušení platnosti akýchkoľvek nominálnych hodnôt v obehu, k vyradeniu 1- a 2-centových euromincí zo sústavy zákonných platidiel môže dôjsť až po zanalyzovaní všetkých ekonomických dosahov takéhoto kroku zo strany Európskej únie a následnom schválení príslušnej európskej legislatívy,“ odpísali z ministerstva financií pod vedením Ladislava Kamenického (48).
Návrh sa má v súčasnosti skloňovať aj v koalícii. „Samozrejme, že sme o tom počuli, a my sme také niečo navrhovali aj v minulosti, že by sa zrušili tieto najmenšie mince. Takže pokiaľ to bude dobre pripravené - napríklad, že zaokrúhľovanie bude v prospech zákazníka a podobne, tak to podporíme,“ povedal opozičný poslanec z SaS, člen finančného výboru parlamentu Jozef Rajtár (42).
Predseda výboru Róbert Puci zo Smeru hovorí, že oficiálne rokovania ešte neprebehli. „Ale myslím si, že je to len otázka času, keď to bude aj oficiálne. Nevidím v tom problém. Aj iné členské štáty EÚ, ktoré majú zavedené euro, s tým tiež súhlasia. Pokiaľ by takýto návrh bol, tak ho určite podporím aj ja,“ uviedol Puci.
Európska únia priznáva, že počet štátov eurozóny nespokojných s nákladmi na najdrobnejšie euromince stúpa. „Legislatívny proces môže iniciovať Európska komisia v súlade s platnými zmluvami. Členské štáty ju k tomu môžu, samozrejme, vyzvať,“ vyhlásila Ingrid Ludvíková zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Nemáme sa čoho obávať
- Slovensko už si týmto prešlo, preto sa nemusíme stresovať. Táto diskusia bola aj pri rušení 10- a 20-haliernikov. Ak by sa naozaj zaokrúhľovali len finálne ceny nákupov a bola by tam politika, ako vtedy mali obchody na Slovensku, tak by k výraznému zvyšovaniu cien nemalo dospieť. Ľudia síce môžu byť skeptickí, ale myslím si, že to povedie len k tomu, že budú musieť nosiť menej mincí a bude to zjednodušenie ich používania z praktického hľadiska. Výroba týchto mincí je nákladnejšia ako ich samotná cena.
Ako by to fungovalo
K obmedzeniu používania drobných mincí by prišlo legislatívnou úpravou zaokrúhľovania platieb na 5 centov. Došlo by k sťahovaniu jedno- a dvojcentoviek z obehu na Slovensku, ale zostali by stále platným zákonným platidlom. Obchodníci by teda mali povinnosť ich naďalej akceptovať. Napríklad cena zaokrúhlená na 5 centov by sa mohla zaplatiť dokonca aj celá 1-centovými mincami vyrazenými napríklad v Rakúsku.
