Ako priznala, dôvodom je jej nespracovaný strach z detstva, keď sa ona sama aj jej rodičia báli učiteliek, ktoré sa, podľa jej slov, nesprávali tak, ako by sa mali. Silvia sa vrátila späť do čias a dní, keď aj ona drala školské lavice. Vyzerá to však tak, že zo zaobchádzania v škole jej zostali nemilé spomienky, o ktoré sa podelila.
„Spomínam si ako nás učiteľka dejepisu na základnej škole v Dolnom Kubíne bila knihou po hlave, ak sme niečo urobili zle,“ začala svoje rozprávanie Šuvadová, ktora si na to pamätá, akoby to bolo včera.
„Pamätám si na scénku ako sme sa museli prihlásiť tí, ktorí sme si nedoniesli dejepisný atlas a ona šla rad za radom a každého buchla veľkou knihou silno po hlave. Strašne som sa bála, keď sa blížila ku mne. A tresla ma veru poriadne. Hlava ma bolela celý deň. Báli sme sa doma spolu s rodičmi niečo povedať na pani učiteľku, aby si na mňa nesadla. Bola už aj tak dosť prísna a náročná. Tá bezmocnosť detí i rodičov za starých čias,“ popísala svoj zážitok zo školských čias Silvia.
