Uhorský šľachtický rod Peechovcov získal oponické hradné panstvo do svojej držby výmenou za svoje vtedajšie panstvo Čeklís (dnes Bernolákovo) a rozhodol zmeniť aj svoj predikát z Peech na Apponyi de Nagy Appony, čiže Oponickí z Veľkých Oponíc. V Oponiciach žili takmer 600 rokov až do roku 1935.
Apponyiovci obývali hrad Oponice až do prvej polovice 17. storočia. V roku 1645 postihol hrad rozsiahly ničivý požiar, nikto z rodiny však už vtedy na hrade nebýval. Majitelia sa presťahovali do pohodlnejšieho renesančného kaštieľa v Oponiciach, ktorý vybudovali začiatkom 17. storočia a postupne prestavovali až do 19. storočia. V kaštieli hostili Apponyiovci množstvo významných a zaujímavých ľudí. Patrili k nim bratia amerického prezidenta Roosevelta aj samotný Theodore Roosevelt v roku 1910, indický maharadža či americký miliardár Thomas Cordeza, ktorý sa plavil spolu so svojou matkou na Titanicu. Na biliardovom stole tancovala a spievala afroamerická speváčka Josephine Bakerová, múza Hemingwaya či Picassa.
Podporovateľ vied a umenia Anton Juraj Apponyi (1751 – 1817) zbieral a skupoval knihy, obrazy slávnych majstrov a v neposlednom rade finančne podporoval hudobných géniov. V roku 1774 položil základy slávnej Apponyiovskej bibliotéky. Koncom 18. storočia prevýšil počet jej zväzkov hranicu 30 000, čím sa zaradila k najbohatším šľachtickým knižným zbierkam v stredoeurópskom meradle. Neskôr však bola trikrát preriedená na aukciách vo Viedni, v Londýne a Prahe. Práve aukcia v Prahe v roku 1939 znamenala pre knižnicu najväčšiu pohromu.
„Z fondov knižnice bolo prevezených 10 000 zväzkov na dražbu, pričom oficiálne sa na aukcii v Struskovej aukčnej sieni vylicitovalo iba 1302 zväzkov. Zvyšok sa v Prahe stratil, čo sa zdôvodňovalo napätou politickou situáciou a vojnou,“ informoval správca knižnice Peter Králik.
Posledným vlastníkom oponického panstva bol Henrich Apponyi, ktorý zomrel ako 50-ročný za nejasných okolností v Berlíne v roku 1935. Bohém a cestovateľ zruinoval panstvo organizovaním drahých poľovačiek v exotických krajinách. Poslednými potomkami Apponyiovcov, ktorí si pamätali život v kaštieli, boli Geraldina a jej sestra Virginia. V Oponiciach prežili svoje detstvo. Geraldina sa vydala za albánskeho kráľa Ahmeda Zogu I., stala sa prvou a zároveň jedinou kráľovnou v histórii Albánska. Oponice videla naposledy v roku 1938. Zomrela v októbri 2002 v albánskej Tirane, jej o rok mladšia sestra o dva týždne neskôr v Budapešti.
Potomkovia Apponyiovcov sa o osud kaštieľa, ktorý v minulosti patril ich rodine, priebežne zaujímajú a so správcom knižnice sú v kontakte. Žijú rozptýlení po celom svete a podľa slov Králika sa ničím nelíšia od bežných ľudí. „Viacerí pracujú v komerčných službách, sú bankári, vlastnia priemyselné fabriky. Sú medzi nimi aj dôchodcovia, žijú na svojich zámkoch v Rakúsku či Nemecku a usilujú sa žiť s dobou. Neseparujú sa, žijú ako bežní ľudia,“ konštatoval. Zo žijúcich potomkov tohto diplomatického rodu si život v oponickom kaštieli už nikto nepamätá.
