Teraz sa všetko zmení, lebo Saša Gachulincová (28) je jedným z najzaujímavejších zjavov v šou Tvoja tvár znie povedome.
Ľudia, ktorí sa uchytili v zahraničí, väčšinou nemajú potrebu púšťať sa na Slovensku do projektov, ktoré ich vyťažia na niekoľko mesiacov. Nie je vám ľúto, že vám vonku uteká robota?
Áno, je mi to ľúto, ale chcela som v živote zmenu. Rada sa učím nové veci. Táto príležitosť ma zaujala a páči sa mi natoľko, že nemám problém na istý čas obetovať svoju prácu. Naučím sa spievať, tancovať, však to je super. (smiech) Je fajn občas si dať pauzu, ako to urobilo veľa mojich kolegýň - niektoré majú detičky... Ja som ešte žiadnu pauzu nemala, ani popri vysokej škole.
Máte aj nejako vyčíslené škody, ktoré vám vzniknú tým, že ste svoje modelingové aktivity stopli?
Ja nie, ale môj šéf v agentúre Elite Bratislava určite áno. (smiech) Najprv som ponuku s ním a s celým tímom prediskutovala. A keďže mi všetci vyjadrili podporu, tak som financie vôbec neriešila.
Účasť v tejto šou by vás mohla niekam ďalej posunúť. K herectvu či moderovaniu?
Moderovanie ma nikdy nelákalo, keďže mám veľa nedostatkov v našej krásnej reči. Študovala som manažment, marketing, biznis na Univerzite Komenského, takže by som neskôr rada skončila napríklad v produkcii či dramaturgii nejakej šou, to by bolo super. Herectvo neviem, ale možno budem spevácka oscarová diva! (smiech)
Koľko toho máte odspievané a na akej úrovni?
Ak sa ráta spievanie v sprche, aute, karaoke - tak som na profesionálnej úrovni (smiech). Ale nie, na žiadnej úrovni, respektíve na kostolnej, keď treba spievať spolu s ostatnými. (smiech) Avšak milujem hudbu i spev. Keď som bola malá, chcela som byť okrem predavačky a učiteľky aj modelkou, herečkou, speváčkou. Modeling sa mi už splnil... A keď si splním aj to ostatné, budem šťastná. Myslím, že v živote je podstatné, aby ste robili veci, ktoré vás napĺňajú, robia vás šťastnými a prípadne pobavia aj druhých.
Modelka má len vyzerať, no vy rada rozprávate, máte množstvo energie. Netrpíte tým, že na móle alebo pred fotoaparátom treba byť ticho?
Kamoši ma volajú tornádo. (smiech) Na jednej strane som fakt dosť veľký extrovert, ale zároveň milujem ticho a pokoj. Niekedy tie baterky treba aj dobíjať, i keď mám asi perpetuum mobile. Modelka nemá iba vyzerať, to je omyl. Práveže osobnosť, vlastný názor, štýl, ako chodí, hovorí, ju odlišujú od ostatných. Ani ja by som to nikam nedotiahla, keby som nebola sama sebou. Nikdy som neplávala s prúdom, ale skôr proti.
Vám sa teraz podľa všetkého stane taká zvláštna vec, lebo po nejakých 14 rokoch modelingu na najvyššej svetovej úrovni vyjdete na Slovensku z anonymity. Ste na to pripravená? Na rozdávanie autogramov...
Ako hovorí moja mamina - pripraveným šťastie praje. (smiech) Ak niekoho natoľko zaujmem, že si vypýta odo mňa autogram, budem to brať ako veľký kompliment a budem sa tešiť, nebudem mať s tým žiaden problém.
Kde máte posledné roky hlavný stan?
Súkromne či pracovne?
Je to oddelené?
Áno. Lebo Slovensko je moja srdcovka a domov, v zahraničí pracujem. Nikdy som trvalo nežila vonku, ale pendlovala som medzi Bratislavou - Považskou Bystricou a svetom. New York na 3 - 5 mesiacov, naspäť domov, potom nasledoval napríklad Paríž na 2-3 týždne, odtiaľ na pár dní do Londýna či do Milána a zase domov. Už keď prilietam do Viedne, hovorím si, že ach, jupííí, som doma, a doma je doma. (smiech)
Pohybujete sa vo svete tých najväčších hviezd. Dá sa k nim dostať celkom blízko, porozprávať sa, alebo majú okolo seba bublinu?
Vlastnú bublinu - ako obranný mechanizmus - musí mať asi každý. Ale všetky veľké celebrity sú úplne normálni ľudia, z mäsa a kostí so svojimi chybami aj s plusmi. Keď ste v New Yorku, stretnete aj na ulici kopec známych ľudí, na joge ste s nejakou herečkou, v posilňovni bežíte vedľa herca a keď idete niekam na párty, je tam veľa slávnych spevákov a hercov, od Bustu Rhymesa, Justina Biebera, cez Bradleyho Coopera až po Leonarda DiCapria a Paris Hilton. U nej som sa napríklad v teplákoch, šiltovke a s ruksakom, v ktorom som mala notebook, lebo som písala diplomovku, ocitla aj na kolaudácii nového bytu. Srandy kopec. Zážitkov mám toľko, že môžem napísať knihu. (smiech) Zaujímavé je, že celebrity sa správajú normálnejšie ako všetci tí ich ,kamaráti‘ okolo nich.
Pracujete v podstate od detstva. Viete zhodnotiť, čo to s vami porobilo?
Objektívne sa to asi zhodnotiť veľmi nedá, ale pokúsim sa. Bola som veľmi vyspelé, zodpovedné dieťa. Je to dôsledok výchovy a lásky, ktorú vám dá rodina, potom je to o vplyve kamarátov, školy a, samozrejme, o povahe. Každá práca vám niečo dá, ale aj vezme. Musíte ju milovať a potom všetko ide ľahšie. Ja som modeling brala poctivo, ale niekedy aj ako hoby. Lebo, samozrejme, keď ste fakt úspešná modelka, ktorá začína v 14 rokoch, prídete o kopec školských výletov, lyžiarskych, nie ste na babkinej či dedkovej oslave 70-ky, nemôžete chodiť na Dušičky po hroboch, lebo obiehate kastingy v Londýne... Ja som ani pubertu nemala. (smiech) Modeling ma veľa naučil a veľa mi dal, ale jasné, že mi bolo ľúto, že nemôžem byť s frajerom, kamošmi, zabávať sa... Snažila som sa sčasti dobehnúť to, ale nedalo sa vždy. Keď som bola doma, tak som sa učila, alebo bola s rodinou a užívala si spoločné chvíle... zrazu z jednotkárky, športovkyne a z perfekcionistky som sa stávala človekom chápajúcim, že sa musí zmieriť s tým, že nemôže všetko robiť na 100 percent. Doteraz sa s tým zmierujem.
Takže modeling je aj o sebaobetovaní.
Áno. A je to tiež ťažká drina. Byť odmlada ďaleko od rodiny, kamošov... postaviť sa na vlastné nohy. Človeka to zocelí, ale psychicky a často aj fyzicky je modeling taká drina, že si poviete, že radšej budete robiť čokoľvek iné... A kladné stránky? Spoznáte nové miesta, kultúry, nové kamarátstva. Keď sa stretneme s babami z mojej generácie modeliek, tak sa narehoceme, čo sme všetko povystrájali - ako sme jedli cestoviny s maslom a s kečupom, vrecúškové polievky a rodičov sme počuli 2x do týždňa z pevnej linky z agentúry.
Čo sa najviac zmenilo na modelingu za tých takmer pätnásť rokov, čo v ňom pôsobíte?
Veľa. Takmer všetko. Používame frázu „its not art & fashion anymore“, pretože móda sa stále opakuje, nikto neprišiel s ničím novým. Je tiež veľký pretlak nových modeliek a brandžu nám „zabíja“ instagram a iné sociálne siete. Instagramové modelky nie sú modelky, sú to celebrity či baby od vedľa, ktoré si vybudovali meno vďaka tejto aplikácii. Akože klobúk dolu, stojí to veľa úsilia a ja im fandím, ale nám profesionálnym modelkám to berie robotu.
Aj vy máte bohatý instagram. Musíte, aby ste sa vedeli predať?
Nemám ho až taký bohatý, musím na ňom popracovať. Ale je to môj pracovný nástroj, takže sa musím cez neho vedieť nejako „predať“.
Vyše 1 400 fotiek je málo?
A to som už 1 000 zmazala... Predtým nám prácu sprostredkovávala agentúra - išla som na kasting, tam ma videl klient a ak som sa mu zapáčila, tak nasledovali fotenia, prehliadky. Teraz si vás klient pokojne „objedná“ cez instagram. Keď sa bavíme s kolegyňami z mojej generácie, nikomu sa nechce dávať energiu a svoj čas na to, aby sme sa fotili, natáčali, ukazovali, čo jeme, ako športujeme, kde sme a ako dovolenkujeme, čo si obliekame. Ale je to súčasť dnešného profesionálneho modelingu. Je to práca, treba ju niekedy brať s rezervou a mať nadhľad. A tak isto aj život. Treba ho brať, ako prichádza. Užiť si ho, žiť a nie prežívať. Musíte sa vedieť prispôsobiť. Raz ste hore a raz dole - v živote, vo vzťahu, v práci...
