Ako prijala túto životnú zmenu dlhoročná tvár verejnoprávnej televízie? Akú radu dala dcére do života a či je pripravená stať sa babičkou, dozviete sa v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.
Ako ste zareagovali, keď vám Kristína oznámila, že sa ide vydávať?
V prvom momente to bol veľký šok. Totiž, celé sa to udialo ako v tom príbehu, že keď kocúr odíde z domu, myši majú raj. V decembri sme s manželom odlietali na mesiac na Nový Zéland. Tesne pred odchodom na letisko do Viedne prišiel za nami Adam a poprosil ma, či by mohol na chvíľu ostať s mojím manželom osamote. A potom požiadal Martina o ruku našej dcéry.
Takže ste sa to dozvedeli od manžela?
Áno, ale nebolo to hneď, boli sme totiž v cestovnom zhone a Martin čakal na pokojnú chvíľu. Keď nás Kristína odviezla na letisko, vybavili sme check-in, pritom som si vôbec neuvedomila, že Martin mi nepovedal, čo od neho Adam chcel. Až po prílete na Nový Zéland mi povedal, že Kristínka mu do správy napísala: „Tak už máme termín, zasnúbili sme sa.“ V januári sa rozhodli, že v júli bude svadba. Treba však povedať, že hoci nás mladí postavili pred hotovú vec, celá svadba bola v ich réžii.
Dnes sa mladí ľudia do sobáša príliš nehrnú. Nepomysleli ste si, že ešte majú čas?
Naopak, milo nás prekvapili. Kristína a Adam majú 25 rokov, nečakajú dieťa, a zobrali sa. Povedali si, že idú do toho, lebo tak to má byť. Napokon, môj manžel sa tiež ženil, keď mal 25 rokov. Teraz je to skôr ojedinelé, keď sa niekto chce v takom veku brať. Ľudia žijú „na hromádke“ a po siedmich rokoch sa rozídu, prípadne majú dve deti a až potom sa vezmú. Alebo sa nezoberú nikdy a neskôr na to doplatia. Myslím si, že nič lepšie ako manželstvo vymyslené nebolo, a tak si vážim, že naši mladí chcú žiť v manželstve. Teraz je zvláštna doba. Ľudia majú všetko, no chýba im láska a súdržnosť. Ale čo je podstatné? Aby ste mali auto, aby ste cestovali, alebo, že máte človeka, s ktorým sa držíte za ruku, ktorý vám povie, že vás má rád?
Premýšľala som, ako to teraz bude, kde sa mladí rozhodnú žiť spolu. Adam bol vrcholový športovec. S Kikou žili tri roky v Nemecku a hoci sme dcéru už doma nemali, predsa len bola stále súčasťou našej rodiny, nie Adamovej. Ale keďže nás postavili pred hotovú vec, nezostalo nám nič iné, len sa s tým zmieriť. Pochopili sme, že prišiel čas. Trošku sme sa vrátili do našej rodinnej histórie a predstavili sme si, ako to vtedy museli vnímať naši rodičia. Pre nás to vtedy bola veľká eufória, nadšenie. Lenže rodič to vníma aj ako obavu, či to v tom manželstve bude fungovať, či bude Adam spĺňať predstavy Kristínky, či bude Kristínka spĺňať predstavy Adama. Lebo je iné spolu žiť a iné budovať si rodinné hniezdo.
Kde sa teda mladí rozhodli budovať si rodinné hniezdo?
Pre mňa je najkrajší dar, že prišli na Slovensko a chcú tu žiť. Pre každého rodiča je ťažké, keď má dieťa vo svete. Je iné, keď si telefonujete, skypujete, píšete, a iné, keď môžete byť kedykoľvek spolu. Kristínka študovala tri roky vo Viedni, bývala tam na internáte. Bolo to super, lebo vždy, keď bolo treba, sadla som do auta a o chvíľu som bola s ňou. Stačilo, že sme sa krátko videli niekde na kávičke, porozprávali sme sa, jedna druhej sme si boli ako ženy oporou. Zrazu sme si však s manželom uvedomili, že celý proces „nechaj letieť“ je naplnený a krídla sú už rozprestreté...
Spomínali ste, že dcéra študovala v zahraničí, s Adamom žili neskôr v Nemecku. Aké pracovné plány majú po návrate na Slovensko?
Adam hral volejbal za nemecký národný tím, teraz sa venuje mentálnemu koučingu. Kristína odštartuje 16. septembra na obrazovke RTVS novú reláciu Zdravá maškrta, ktorej je autorkou, a zároveň moderátorkou. Zdá sa, že pôjde v mojich šľapajach...
Je to tak. A hoci sa snažím prijať to ako fakt, uvedomujem si, že ešte stále robím chyby. Sedíme trebárs niekde na obede a poviem Kike nejakú materskú radu či výčitku. Minule sa mi stalo, že išla oproti mne a mala rozviazanú šnúrku. Bála som sa, že sa potkne. Ukazovala som jej na tenisku, lebo som ju nechcela priamo upozorniť, že má rozviazanú šnúrku a ona že: „Viem, nechaj to na mňa, keď tak ja si nabijem nos.“ Myslím si, že každá mama, ktorá chráni svoje dieťa, je vlastne stále akýmsi anjelom strážnym. Ale človek musí tie krídla dieťaťu pustiť, lebo inak mu ublíži. Môže narušiť a naštrbiť vzťah medzi ním a jeho partnerom. Priznám sa, že občas sa kontrolujem a viac a viac sa vraciam k tomu, ako veľakrát reagovala moja mama.
Akú radu vám dala vaša mama do života?
Spomínam si, ako mi mama po svadbe občas povedala: „Ivka, ale ty si na mňa úplne zabudla, ty si stále len s Maťom.“ Ale hneď na to mi položila otázku: „Si s Martinom šťastná?“ A ja že áno, veľmi. „Tak potom je to v poriadku,“ ona na to. Každé dievča, keď sa vydá, začne celkom prirodzene inklinovať do manželovej rodiny. Lebo my ženy sme také, tak to cítime. Mama nám so sestrou dala asi najviac, čo sa dá darovať - žijeme slušne, morálne, sme starostlivé manželky a mamy. Toto považujem v súčasnosti za obrovskú vzácnosť. Dala nám pocit istoty, že čokoľvek by sa v živote stalo, je tu pre nás.
A akú materinskú radu ste dali Kike vy?
Povedala som jej to, čo povedala nám so sestrou naša mama. Že čokoľvek sa bude diať, sme tu pre ňu.
Pamätáte si, ako ste si pred 26 rokmi vy zvykali na status manželky?
Prvé roky po svadbe som si myslela, že zvládnem všetko sama, že nič od mamy nepotrebujem. No príde dieťa a človek zistí, aká dôležitá je babička! (smiech) Lebo už nežijeme tak ako pred polstoročím, keď sa rodiny stretávali. Mladí sa veľa naučili od rodičov a starých rodičov, ktorí boli múdri, skúsení a bolo dobré ich počúvať. Toto sa už stráca. Myslím si, že k tomu sa raz všetci vrátime.
Pravda však je, že mladí chcú žiť sami, lebo generačné rozdiely často narúšajú vzájomné vzťahy. Mimochodom, aká ste svokra?
Dúfam, že som dobrá svokra. Kristínka s Adamom sú prvá láska a Adama poznám od jeho 15 rokov. Je to milý, sympatický chalan, veľmi slušný, pozorný, trochu tichší. Veľmi mi pripomína môjho manžela v tom, že skôr ako niečo povie, premýšľa. Nepotrebuje sa za každú cenu ku všetkému vyjadriť, ale keď už niečo povie, tak to má hlavu aj pätu. Mám pocit, že Adam je taký istý. Vidím na ňom, že mu na našej dcére záleží, že chce, aby sa mala dobre, aby neplakala, aby bola šťastná a spokojná. Nemám zaťovi čo vyčítať. Myslím si, že každá svokra by si mala uvedomiť, že ak je o jej dieťa postarané v tom dobrom slova zmysle, tak nechajme mladých, nech si vzťah kreujú, ako chcú oni.
Hneď zajtra! (smiech) Milujem deti, už teraz sa na rolu babičky teším. Budem však musieť rešpektovať to, že kedy ma potrebujú a kedy nepotrebujú. Lebo príliš iniciatívne babičky, to nie je nič dobré. Ale nestotožňujem sa ani s prehnane úzkostlivými mamičkami, tzv. biomatkami.
Čo si myslíte, akou matkou bude vaša dcéra?
Neviem ju v tomto celkom odhadnúť, ale viem, že sa vie o deti starať. Kika má v sebe empatiu voči starým ľuďom, aj voči deťom. Takže predpokladám, že tá empatia zvíťazí nad prehnanou rodičovskou toleranciou, aká je teraz v móde. Niektorí rodičia si zvláštne vysvetľujú liberalizmus a vychovávajú deti tak, že nevychovávajú. Lebo by to podľa nich mohlo narušiť zdravý vývoj dieťaťa. Takže ak vám potom dieťa vyleje na hlavu kompót a spýtate sa ho, prečo to robí, netreba sa čudovať, ak odpovie, že ho nikto nenaučil, že to nemá robiť. Myslím si, že pravidlá v rámci výchovy musia byť jasne stanovené. Verím, že Kristínu sme vychovali tak, že tie pravidlá svojim deťom s Adamom vysvetlia.
Ako si teraz užívate čas so svojím manželom, keď už je o vašu dcéru „postarané“?
Nie je nič krajšie v živote človeka, ako keď dvaja ľudia spolu starnú a sú spolu šťastní. Prežijú mladosť, vychovajú deti a ostanú sami v zrelom veku, s dobrým zázemím a s tým, že jeden druhého nadovšetko miluje. Stále sa máme s Martinom o čom rozprávať, máme rovnaké záľuby. Je nám super. Chodíme veľmi radi na prechádzky, cestujeme. Ak je niekde nejaký pekný koncert, divadlo, tak sa naň vyberieme, ideme sa pozrieť na dobrý šport alebo film. Radi sa len tak rozprávame pri pohári vína. Obaja máme prácu, ktorú milujeme, tak čo si ešte môžeme priať? Život nás naučil, že treba žiť a užívať si každý jeden deň, tešiť sa aj z drobností, byť vďačný za každú šťastnú chvíľu.
Spomenuli ste prácu, tak mi nedá neopýtať sa na nedávnu zmenu dvojíc v Dámskom klube, ktorý moderujete. Ako ste sa zosúladili s novou moderátorskou partnerkou Andreou Chabroňovou, ktorá po vašom boku vystriedala Soňu Müllerovú?
Dámsky klub vysielame už jedenásty rok. To, že sme sa vymenili a Soňa teraz moderuje s Karin Majtánovou a ja s Andrejkou, je prirodzený vývoj. Myslím si, že to môže medzi nami rozvíriť opäť nadšenie, kreativitu. Rovnako dobre sa mi robilo so Sonkou a rovnako dobre sa mi robí s Andrejkou. Som prispôsobivý typ moderátora. Už pred vyše 30 rokmi, keď som v televízii začínala, som pochopila dôležitú vec. V takomto type relácií to nie je o mne, som tam ako „posunovač“ deja, ktorý má vyspovedať hosťa, a nie pretláčať seba.
Jedenásty rok starnete spolu s reláciou. Dnes, keď máte čosi zažité, vnímate hostí inak ako pred rokmi? Kladiete iné otázky, zaujíma vás niečo iné?
Dámsky klub je vynikajúca relácia pre všetkých - nielen pre ženy, ale aj mužov. Ponúkame zaujímavé témy, rady, tipy... a naše diváčky sú stále rovnako zvedavé, a to nás núti prinášať témy vždy z nových uhlov pohľadu a veď viete, nič nie je stále rovnaké. Vždy sa poteším, keď máme pozitívne ohlasy, ľudia nás radi pozerajú a tešia sa na reláciu. To nás uisťuje v tom, že to, čo robíme, má význam.
