Sulíkovi ako jedinému kandidátovi, dalo hlas 135 členov strany. Na kongrese sa zúčastnilo 145 z 213 členov SaS. "Viac ako dve tretiny členov prišli a zahlasovali za mňa. Je to dôležitý signál," uviedol krátko po voľbách Sulík. Pred prítomnými novinármi a členmi strany deklaroval aj napriek neprítomnosti tretiny členov strany súdržnosť.
Lídrovi SaS sa síce funkčné obdobie končí v júni 2020, kongres ale zvolal s odôvodnením, že v strane sa množili úvahy o zmene lídra. O kandidatúre totiž uvažoval podpredseda strany Ľubomír Galko.
Šéf SaS uviedol, že stanovy strany umožňujú zvolať mimoriadny kongres a voliť predsedu aj skôr. "Keď sa ozvali hlasy, že niekto iný má záujem kandidovať, nepoznám demokratickejší spôsob, ako umožniť mu to," povedal Sulík pre TASR.
Do Zvolena ale neprišlo deväť poslancov NR SR za SaS, medzi nimi podpredsedovia strany Jana Kiššová, Ľubomír Galko či predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová a ďalších takmer 60 členov strany. Viacerí z nich ešte pred kongresom listom vyzvali Sulíka, aby kongres zrušil. Podľa nich jeho volebné obdobie končí až v polovici roku 2020 a všetci ho v predchádzajúcich voľbách podporili. Svojou neúčasťou chcú dať signál, že budú chrániť základné demokratické princípy v strane. Podľa Blahovej Sulík takto iba vyvolal napätie v strane, hazarduje s podporou voličov a navyše pre krátkosť času neumožnil ani to, aby sa niekto pripravil na kandidatúru na predsedu.
"Všetci členovia o kongrese vedeli včas a mali možnosť kandidovať, aj sa dostatočne prezentovať. Prečo ju nevyužili, je otázka na nich," reagoval ešte pred kongresom Sulík.
