Tento špecialista na molekulárne nanotechnológie získal v roku 2016 Nobelovu cenu za chémiu spolu s profesorom Jeanom-Pierrom Sauvagom a sirom J. Fraserom Stoddartom. Uznávaný vedec prezradil Novému Času niečo o svojom zázračnom molekulovom autíčku, ktoré by mohlo okrem iného liečiť oveľa zdravším spôsobom.
Ben Feringa je úzko spätý s prírodou, vyrastal na farme v Holandsku. „Bol som druhé z desiatich detí a stále som potreboval niečo objavovať. Pýtal som sa otca, prečo je tráva zelená a prečo je nebo modré a vyžadoval som odpovede. Na strednej škole som mal úžasného učiteľa chémie a ten vyriešil moje smerovanie,“ vraví stále usmiaty profesor. Celosvetovo ho preslávilo „molekulové nanoauto“, ktoré skonštruoval so svojím tímom. Pozostáva z jedinej molekuly, ktorá je schopná pohybu určitým smerom. Jeho výskum je postavený na myšlienke, že by látky (lieky, materiály) mohli meniť vlastnosti pôsobením vonkajšieho podnetu svetla.
Zamierené na tumor
Keďže aj ľudské telo je úžasná mašinéria molekúl, princíp vysvetlil na ľudskom oku. „Pri zmene svetla šošovka reaguje podľa toho, aká je jeho intenzita. Liek by teda po ožiarení svetlom mohol pôsobiť len na ožiarenom mieste, napríklad na mieste tumoru,“ vysvetľuje Feringa. Podľa neho v posledných desaťročiach dosiahli chemici mimoriadne úspechy v umení budovania miniatúrnych objektov - molekúl. „Posúvanie sa od molekúl k dynamickým molekulovým systémom je zásadnou výzvou, ako kontrolovať a cielene využívať pohyb na nanoúrovni,“ približuje vedec.
Tešia ho talenty
Profesora nikdy neopustilo nadšenie pre prácu. „Ťažko povedať, kedy relaxujem a je mi to jedno, pretože milujem svoju vedu, ktorá je aj mojím hobby. Pracovať s mladými talentovanými študentmi je skutočná radosť. Je úžasné, keď máme diskusiu a ja nad ich otázkami premýšľam aj večer. A na druhý deň príde za mnou študent a povie mi, že na niečo prišiel. Práca s talentmi je tiež privilégium,“ hovorí nobelista s nadšením a pokračuje: „Momentálne ma veľmi fascinuje mozog, o ktorom vieme tak málo. Čo všetko sa môžeme rokmi naučiť... Viete si predstaviť, že raz prepojíme smartfón s mozgom? Čo ak bude človek spolovice robot? Trochu desivé, však? Napriek posunu vedy nesmieme zabúdať na etiku a na to, čo a ako podáme ďalej. Lebo veda má posúvať, ale nie ničiť,“ uzavrel profesor, ktorý z Bratislavy odcestoval na prednášku do Tatier.
Vzdelanie
- Rijksuniversiteit Groningen (1969 – 1978)
Zameranie
- Organická chémia
- Nanotechnológia
- Fotochémia
- Veda a technológia materiálov
Ocenenia
Nobelova cena za chémiu (2016), za dizajn a syntézu molekulových strojov, za prácu v oblasti štruktúry a syntézy molekúl s riadenými pohybmi, ktoré dokážu plniť určité úlohy, keď im je dodaná energia, a za vývoj tzv. molekulárnych strojov.
Toto všetko má rád
- svoju manželku, tri deti a priateľov
- do práce jazdí na bicykli, každý deň 15 km a späť
- históriu, pamiatky, starú architektúru
- svoju záhradu, kde pestuje zeleninu
- zvedavých a talentovaných mladých ľudí
