Cieľom štúdie je predvídať potreby zákazníkov v nasledujúcich rokoch. Podľa futurológa budúcnosť ľudí do roku 2040 ovplyvní najmä 7 hlavných trendov, a to populačná explózia, klimatické zmeny, revolúcia v oblasti obnoviteľných zdrojov, globalizácia, revolúcia v zdravotníctve, rozvoj informačných technológií a svetová chudoba.
Na svete dnes žije približne 7,6 miliardy obyvateľov. Do roku 2040 ich bude 9 miliárd a tento počet bude naďalej rásť. Nakŕmiť toľkých obyvateľov podľa Hammonda nie je až taký problém. Až 90 % poľnohospodárov používa neefektívne postupy s nízkou produktivitou a až polovica vyrobených potravín sa vyplytvá ešte v procese distribúcie. Stačí teda podľa neho zlepšiť produktivitu poľnohospodárstva a obmedziť plytvanie v distribučnej sieti. Oveľa väčším problémom bude zabezpečiť pitnú vodu pre všetkých obyvateľov.
Podľa správy OSN sa pri súčasnom stave emisií v ovzduší zvýši teplota na planéte do roku 2040 o 1,5 stupňa Celzia. To prinesie extrémne javy v počasí ako záplavy, cyklóny, hurikány, zánik koralových oblastí. Počet týchto javov sa medzi rokmi 1980 a 2004 zdvojnásobil a do roku 2040 k tomu dôjde znovu.
V súčasnosti len 8,4 % elektriny vo svete sa získava z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2050 by to mala byť až polovica. Inovácie v tejto oblasti zlacňujú výrobu slnečnej a veternej energie a obnoviteľná energia bude čoskoro lacnejšia ako elektráreň na fosílne palivá. Otázkou však stále ostáva efektívne skladovanie energie v čase, keď nesvieti slnko a je bezvetrie.
Za posledných 25 rokov mala globalizácia oveľa väčší vplyv na zníženie chudoby ako celá zahraničná pomoc bohatých krajín od čias 2. svetovej vojny. Vyše miliarda ľudí sa za ten čas vymanila z chudoby a podľa odhadov futurológa by do roku 2050 mal byť počet chudobných najnižší v histórii.
V nasledujúcich dvoch dekádach zdravotníctvo zmení na nepoznanie päť väčších revolúcií, a to personalizovaná liečba založená na osobnej DNA analýze, využitie kmeňových buniek na opravu či obnovu rastu tkanív a orgánov, využitie nano častíc na vývoj a distribúciu liekov na sub-mikroskopickej úrovni, úprava ľudskej DNA na zlepšenie zdravia, digitalizácia dát prostredníctvom umelej inteligencie.
Za posledných 50 rokov sa rýchlosť a výkonnosť informačných technológií každých pár rokov zdvojnásobuje. Väčšia funkcionalita smarfónov, rýchlosť internetu a rozvoj nových online služieb a aplikácií ohrozili viaceré tradičné profesie a biznis modely v hotelierstve, stravovacích službách, doprave či finančných službách. Čoraz častejšie ich nahrádzajú riešenia ako Airbnb, Uber, Booking.com či TripAdvisior. Naopak, vznikajú úplné nové profesie, napr. osobní kouči, tréneri a mentori, tetovači. Profesie, ktoré sa dnes za zamestnanie ani nepovažujú, ako materstvo, starostlivosť o rodinu či upratovanie, budú podľa Hammonda v nasledujúcich dvoch dekádach oveľa viac cenené.
Napriek pozitívnemu prínosu globalizácie sú vo svete stále približne 2 miliardy ľudí v 58 krajinách, ktorí sú uväznení v extrémnej chudobe. Títo ľudia nemajú prístup k zdrojom a medzi sebou bojujú o každý kúsok majetku. Pomoc z vyspelých krajín mala na zlepšenie situácie miestnych ľudí len minimálny efekt, keďže finančné dotácie sa rýchlo rozkradli. Okrem morálnej povinnosti pomôcť týmto dvom miliardám chudobných sú tu tiež dva dôležité dôvody, prečo sa musí s chudobou bojovať. Prvým sú obrovské náklady vyspelých krajín v podobe vojen na Blízkom východe. Druhým je nevyhnutná migrácia utečencov z politicky a ekonomicky nestabilných krajín smerom na Západ.
