Sympatická lekárka promovala v Košiciach ešte v roku 1963. Odvtedy už viac ako polovicu života trávi podstatnú časť svojich dní v baníckej obci Rudňany. „Rozhodovala som sa medzi baníctvom a medicínou. Myslím, že som si vybrala dobre, pretože stále sa venujem pacientom a pritom som aj medzi baníkmi. Zväčša bývalými, ale v prostredí, kde sa ťažilo. Ja sama som bola asi 15-krát v bani,“ priznala stále vitálna doktorka, ktorá do Rudnian prišla v roku 1979 na polročný záskok a v januári tam bude už 41 rokov.
Túto prácu má rada, zvykla si na ľudí a jej milí pacienti na ňu. „Som tu v podstate doma. Keď som dosiahla reálny dôchodkový vek, povedala som si, že doma sedieť nebudem. Rada robím a smrtka ma tak či tak raz dobehne,“ usmieva sa A. Hájeková, ktorej rozum podľa vlastných slov stále dobre slúži a nohy ju nosia.
Pacienti sú náročnejší
„Rada čítam, niekedy som robila ručné práce, no veľa voľného času nemám, lebo mám aj služby na pohotovosti. Neunavuje ma to, som zvyknutá byť medzi ľuďmi a pomáhať im. Radšej si z práce zoberiem karty pacientov domov a tam dorábam čo treba, lebo keby videli moje auto pred ambulanciou, stále by som mala nával pacientov,“ prezradila skúsená lekárka, ktorá sa za peniazmi neženie.
„Milionárka zo mňa nikdy nebude, ale snažím sa každému vyhovieť, aby bol zdravý. Musím byť aj psychológom, no dnes sú pacienti náročnejší ako kedysi. Ak sami prídu aj s tým, čo im je, odkážem im, aby sa vyliečili sami,“ spomenula oslávenkyňa, ktorá v robote využíva aj počítač. „Neviem, či si tykáme, no základné veci ovládam a ostatné nie je moja parketa.“
Doktori vo vysokom veku